Keď sme sa minulý rok rozhodovali, kam na letnú dovolenku, po predošlých rokoch objavovania Rumunských hôr na severe krajiny a Transylvánie, padla voľba na Čiernu horu. Po ôsmych rokoch vzťahu sme spravili kompromis vo vzťahu, a táto destinácia predstavovala vytúžené more pre Alexa, ale stále dostatok kopcov pre naplnenie mojich túžieb. 5 nocí na juhu pri mori a 5 nocí na severe pod horami znelo priam ideálne.
Ísť letecky by bolo príliš jednoduché, keď máme hlavne k dispozícií expedičné vozidlo Golfíka. Vyrazili sme v noci a minimálne z pohľadu passenger princess musím povedať, že ani neviem ako ubehla cesta, a boli sme v Chorvátsku.
Keďže sme si povedali, že už cesta je cieľ, a vonku bolo príšerne horúco, zastavili sme sa kúsok pred Dubrovníkom schladiť a okúpať v mori. Možno niekoho prekvapí, ale ja som more videla druhýkrát v živote.
Deň 1 . Dubrovník – perla Jadranu
Naša prvá zastávka cesty bola ešte na chorvátskej strane – mestečko Dubrovník. Kamenné historické uličky, tyrkysové more a hradby, ktoré rozprávajú príbehy storočí, zákutia s kvetmi, plno mačičiek a mega atmosféra…Toto miesto rozhodne stojí za návštevu po ceste do Čiernej hory.
Vedel si, že Dubrovník bol kedysi samostatnou republikou a zakázal otroctvo už v roku 1416? A áno – práve tu sa natáčal seriál Game of Thrones. A tiež tým toto mesto žije, možno aj preto je také navštevované a skôr sa oplatí prísť buď hneď ráno alebo podvečer, kedy je tu turistov menej.
My sme auto zaparkovali v centre, a prešli si mestečko, a napriek tomu, že sme boli už v poobedných hodinách, turistov bolo na more pomery a toleranciu viac než dosť. Našťastie sa vždy nájdu bočné uličky, kam sa človek vie zašiť.
Deň 2. Herceg Novi – mesto tisícich schodov a príbehov z rôznych storočí
Ja sa priznám, že som nečakala, keď sme bookovali ubytko v Herceg Novi za super cenu, že toto mestečko bude tak krásne. Veľmi som tentokrát nemala čas na detailne plánovanie, vedeli sme, že chceme pár dni pri mori a pár dni na horách na severe.
Ale veľmi ma očarilo. Nádherné západy slnka, krásne pláže, palmy, osmanská pevnosť Kanli Kula, o pár krokov nádherne historické uličky, až mal človek pocit, že sa nachádza v Taliansku (čo historicky dáva zmysel, keďže sto rokov boli pod nadvládou Benátska). Dokonca tu nájdeš aj najstarší morský kúpeľ v regióne – Institut Igalo, kde sa liečili králi aj filmové hviezdy.
Deň 3. Boka Kotorska – najjužnejší európsky fjord
Musím sa priznať, že my naše dovolenky sa snažíme poňať naozaj lowcostovo. Okrem toho, mám potravinové alergie, čiže veľakrát sme neexperimentovali a často nás zachránili @hotovkyzplechovky. Za mňa je to ideálne teplé jedlo na dovolenky či do kempu. Jasné, nejakej tej zmrzke, pizzi či palacinkám sme tiež neodolali.
Keďže ja nie som naozaj typ, čo bude celý deň len ležať na pláži, a mali sme v pláne ísť pozrieť Kotorský záliv, využili sme možnosť booknuť si plavbu loďou. Všetkými desiatimi odporúčam @petar.boats, na ktorých sme dostali odporúčanie od nášho hostiteľa! Skvelí mladí ľudia, skvelá oldies hudba, dobrá nálada na lodi (ideálne ak si obsadíš vrchné poschodie, zastávka na kúpanie, občerstvenie v podobe ovocia a sardinky s chlebom, vínko, prestávky v mestečkách Perast a Kotor. Veľmi sme boli spokojní a vyšlo nás to okolo 35 eur na osobu.
Auto sme nechali priamo v Hercegu, a odtiaľ loď štartovala z prístavu. Prvá zastávka plavby bol maličký umelý ostrov Gospa od Škrpela (Panna Mária na skale), ktorý vraj postavili sami námorníci tým, že na znak vďačnosti po stáročia hádzali do mora kamene. Každý rok v júli táto tradícia pokračuje. Miesto s kostolíkom a dokonalými výhľadmi na okolité hory bolo síce krásne, ale je to častý cieľ výletných lodí. Na nás tam bolo až príliš veľa ľudí, za hightlight považujem možnosť kúpiť si nanuk, haha.
Kotor – nevesta jadranu
Druhá zastávka lode, kde sme mali rozchod bolo mestečko Kotor. Krásne historické mestečko, kde je množstvo mačiek. Tie sú s mestom spojené, jednak historicky, keďže v minulosti chytali myši a potkany z lodí, takisto sú však v súčasnosti obľúbené u turistov. Dokonca som sa dočítala o pani „cat angel“, ktorá sa vyše 30 rokov už stará o bezdomovecké. Voda vo fontáne v centrách nás zachraňovala, a určite odporúčam výjsť si na hradby. V Kotore sa nachádzajú hradby, ktoré vedú až na hrad s výhľadom, dokonca aj lanovka, ale na tie nám už nevyšiel čas.
Tretia zastávka bolo menej známe mestečko, kde loď zakotvila, a mohli sme si skočiť z lode a zaplávať. Ja teda nie som dobrý plavec a radšej mám metre nad morom, než pod morom 😀 Ale tak ma ľudia vyhecovali, že som sa nechcela nechať zahanbiť, a šla som do toho. Pre niekoho nič, no ja som mala celý svoj život pred očami.
Perast – mesto kapitánov
Posledná zastávka bolo malebné historické mestečko a prístav Perast. Nachádza sa tu 16 palácov, 19 kostolov a v minulosti bolo súčasť Benátskej republiky. My sme sa vyštverali na jednu z veží kostola pre nádherný výhľad z vtáčej perspektívy. Potom nás čakala len plavba späť.
Deň sme ukončili ešte kúpaním a zlatou hodinkou opäť v Herceg Novi.
Deň 4. Slano jezero
Po pár dňoch na juhu krajiny sme sa vybrali ďalej. Posledný kilometre cesty pri mori, kde kompa prevážala autá na druhú stranu zálivu, sme sa ešte nechali zlákať vodou, okúpať sa a schladiť. Našli sme naozaj krásnu pláž a celkovo ma pláže v čiernej hore prekvapili.
Z cesty sme ešte pár krát zastali na vyhliadky smerom na celý Kotor.
Čakala nás asi 160km cesta smerom na sever, ale keďže sme šli od mora, stúpanie to bolo riadne, a dalo nášmu golfiku zabrať. Navyše bolo vonku asi 40 stupňov, čo bol masaker, a uvedomila som si, že zrejme po našej výletnej plavbe mám úpal a spálené plecia.
Po ceste sme natrafili ale na jedno krásne miesto – Slano jezero – ktoré vyzeralo ako more, a aj podľa názvu môže klamať, ale išlo len o sladké jazierko. Vodá krásna, ale boli sme sklamaní. Kopec rybárov, všade bordel, ťažký prístup, veľa túlavých psov a mačiek, plus horúca teplota. Tak sme sa len pokukali a pobrali sa ďalej.
Deň 5. Vražje jezero – temná krása Čiernej hory
Blízko nášho druhého ubytka sme ešte zašli k ďalšiemu nádhernému miestu – Vrazje Jezero. Podľa miestnych legiend tu kedysi mizli ľudia aj kone, a jazero vraj nemá dno… Ale za mňa je to jedno z najkrajších miest na oddych, a na rozdiel od najznámejšieho Crno jezera tu nestretneš toľko ľudí, neplatí sa ani za parkovné a ani za vstup do národného parku.
Ideálne na fotenie pri východe slnka, aj keď za mňa malo čaro a nádherne farby aj zlatá hodinka. Ľudia tu dokonca stanovali, kúpali sa, boli na paddle boarde, a ak budeš mať šťastie, stretneš aj ovečky a zvieratká. Navyše v tomto období to tu kvitlo, kvietky mi pripomínali naše fatranské a tatranské, a bolo to extrémne magické.
Ako veľmi sa nám páčilo na tomto mieste, keď sme sa tam museli ísť pozrieť dvakrát, ešte o pár dní? Usúď sám.
Ubytovali sme sa v chatke blízko centra Žabljak. Chatka bola síce staršia, ale úplne nám vyhovovala, cenou, polohou aj vybavením. Išlo o typické chatky v tejto oblasti – dole obývačka, kúpelka, kuchynka a hore izby s posteľami. Rovnako môžeme len odporúčať.
Deň 6. Okruh v Durmitore s tromi jazerami
Ráno sme si dali pohodové, spravili si raňajky, dali si ich na lavičkách pred chatou. Dokonca sme si stihli dať aj hotovky na obed, a uvažovali sme, čo spraviť s dňom, keďže hlásili búrky. Nakoniec sme sa naobed vydali na menšiu túričku k Crno jezero.
Hoci sme mali ubytko nejaké 3km od jazera, presunuli sme sa sem autom. Za parkovné pri jazere sa platí 3€/hodina, a my, hoci sme sa aj postavili ďalej od jazera mimo značky, ušlo sa nám na konci túry platiť 6eur 😀
Keďže Crno jezero patrí k najviac navštevovaným v Durmitore. sme sa vyhli davom turistom cez obed, zvolili okruh cez Barno jezero. Pri vstupe do národného parku sme ešte platili 5eur na osobu, osobne to od nás vyberal strážnik. Pri Barno jezero sme trošku boli sklamaní, keďže išlo o vyschnuté rašelinisko a predierali sme sa cez rozhorúčené lúky s vysokou trávou.
Ďalej sme pokračovali po lesnom chodníku k Zmije jezero. To už bolo naozaj krásne, malé a pokojne jazierko s odrazmi hôr, pár jaštericami a hadmi (podľa ktorých dostalo jazero pomenovanie). Zmijino jezero býva v lete takmer bez návštevníkov – malý raj na fotenie, meditáciu alebo piknik, a tak tomu bolo aj teraz.
Crno jezero
Odtiaľ sme si zašli už k Crnemu jezeru, okolo ktorého sme si dali výživnú túričku, keďže sme zišli z hlavného chodníka Ale bolo to naozaj krásne miestečko, ktoré v Čiernej hore odporúčame, dokonca je tu vybudovaná pláž, môže sa tu člnkovať a kúpať, aj keď ide o národný park. Crno jezero je vlastne dvojité jazero – spojené úzkym prielivom, ktorý sa v lete môže vypariť. (Spoiler: keď sme tu boli my, tak sa veru nevyparilo, vody bolo po pas a keďže sa nám plávať nechcelo, cele sme si to obišli 😂) Celý okruh nám trval asi 5 hodín pohodovým tempom s prechádzkami a mal asi 15km.
Deň 7. Bobotov kuk (2 523 m n. m.)- takmer najvyšší bod Čiernej Hory
Bobotov Kuk je síce “iba” tretí najvyšší vrch krajiny, ale zároveň najvyšší vrchol, ktorý leží celý na území Čiernej Hory. Vyššie sú už len Zla Kolata (2 534 m) a Dobra Kolata (2 528 m) – tie však zdieľa Čierna Hora s Albánskom.
Za mňa toto bola technicky najviac náročná túra, akú som kedy išla. Hoci kilometrovo to nie je veľa (celá trasa má obojsmerne 15km a prevýšenie 900m) , strmé kamenné steny, reťaze, kamenná sutina pod nohami, štveranie a lezenie po štyroch, strmé zrázy a do toho vietor a extrémne teploty. Rovnako mi však výhľady hore zobrali dych. Tyrkysové plesá, výhľady na okolité hory, veľa kamzíkov, nádherný východ slnka, veľa haukov, super ľudia a skvelý zážitok.
Začínali sme skoro ráno na parkovisku v sedle Sedlo (1906 mnm). Parkovisko je bezplatné, platí sa však opäť 5€ vstup do národného parku. Keďže sme však začínali tesne pred východom slnka, aby sme sa vyhli poobedným búrkam aj davom ľudí na reťaziach, nikto ešte vstupné nevyberal.
Najkrajšia a zároveň najťažšia túra v živote
Hneď od parkoviska sú neskutočné výhľady a môže to byť ideálne miesto na pozorovanie západu slnka. Od začiatku sa k nám pridal domáci hauko, ktorý v pohode zvládol aj reťaze a robil nám vodcu. Keďže sme vyrážali na túru prví, dokonca sme mali šťastie aj na stádo kamzíkov. Nevedeli sme sa vynadívať na skalné útvary, či kvietky. Pri menšom plese si dávame pauzu, a potom prídu už tie výživnejšie úseky. Stretávame dokonca pár turistov, ktorí na tomto mieste prespali.
Postupne sa však terén mení, a začína stúpanie cez skaly a strmšie zrázy, a postupne je potrebné zapojiť aj ruky. Pod finálnym úsekom si opäť dávame pauzu a vodu pre psíka, ktorý naozaj nechápem, ako sa sem vedel dostať, keď ja som rada, že žijem 😀
Posledné výškové metre by som skôr hodnotila ako ľahšiu feratu. Som preto vďačná, že tu nie je až také množstvo ľudí, lebo miestami mám sama problém. Ale ten pocit, keď sme dosiahli vrchol, je neuveriteľný! A tie výhľady na okolité štíty a plesá široko ďaleko mi zobrali dych.
Vychutnáme si vrchol, no pomaly sa vraciame tou istou späť. Opäť máme štastie na kamzíkov a s blížiacou sa sľubovanou búrkou sa vraciame späť k autám akurát včas. Celá túra nám s prestávkami zabrala 9 hodín.
Deň 8. Curevac vyhliadka, Tara Canyon a most Durdevica – divoké srdce Čiernej hory
Ćurevac (1625 m n.m.)
Rieka Tara v Čiernej Hore je 144 km dlhá alpská rieka známa ako „Slza Európy“ pre svoju priezračnú, smaragdovozelenú vodu a vytvára kaňon Tara. Ten je s hĺbkou až 1 300 metrov najhlbším kaňonom v Európe a druhým najhlbším na svete (hneď po Grand Canyon).
My sme sa rozhodli pozrieť si tento kaňon z jednej z množstva vyhliadok. Vyhliadka Curevac (1 625 m n. m.) je ľahko dostupná z tohto parkoviska do asi hodinky. Odporúčam však pevnú obuv, trasu nájdeš v mapách.
Nezabudni, že sa tu platí takisto platí vstupné 5€ do národného parku. Vraj sú tu aj krásne západy slnka, čo úplne neviem potvrdiť. Nás tu chytila búrka a dole sme utekali za dažďa 😀
Most na Đurđevića Tari
Most Durdevica nad riekou Tara postavili v rokoch 1937-1940. V čase svojho postavenia bol jedným z najväčších v Európe. Most ponúka nádherné výhľady práve na kaňon Tary. Ak máš dosť odvahy, vyskúšať môžeš aj zipline, ktorý vedie ponad kaňon vedľa mosta alebo rafting na rieke. My sme tieto adrenalínové zážitky pre tentokrát vynechali. 😀
Verím, že som ťa týmto miničlánkom inšpirovala, aby si Čiernu horu navštívil/a. A ak chceš vidieť viac z našich dobrodružstiev, budem rada, ak ma budeš sledovať na mojom instagrame @radoska_z.