Na skok za hranice
České Beskydy – kúsok raja za hranicami. Ide o najväčšiu chránenú krajinná oblasť v Českej republike – CHKO Beskydy. Ponúka jedinečnú prírodu a pôvodné lesy, ktoré sú domovom rysov, vlkov aj medveďov. Nachádzajú sa tu tiež vzácne druhy rastlín a množstvo turistických i cyklistických trás. Celá oblasť sa vyznačuje vysokým stupňom ochrany prírody. Skvelá voľba na výlet počas veľkonočných sviatkov.
Javorový vrch – zasnežené lesy bez výhľadov
Pred cestou som si urobila malý prieskum. Až na mieste som však pochopila, aká bohatá a rozmanitá táto oblasť naozaj je a že jeden predĺžený víkend na jej spoznanie rozhodne nestačí. Naša cesta sa začala v piatok ráno. Vyrazili sme z Prievidze a približne o dve hodiny sme dorazili na horné parkovisko pri chate na Javorový.
Na chatu sme písali vopred a ubezpečili nás, že sa k nej dá bez problémov dostať autom. Pravdou však je, že nás trochu zaviedli. Na niektorých úsekoch sme museli prejsť cez zľadovatený sneh a cesta bola miestami poriadne nepríjemná. Ani po príchode sme si veľmi nevydýchli. 😄 Nájsť voľné miesto na parkovanie bol celkom problém. Pred pár dňami totiž zasiahlo Česko silné sneženie, a tak kamarát zohnal lopatu a miesto na auto si musel najskôr odhrabať.
Lopata zafungovala a parkovacie miesto sme napokon vybojovali. 😄A tým sa naše malé dobrodružstvo ešte neskončilo. 😄 Nastal čas pozrieť si chatu zvnútra a dopriať si kávu či teplý čaj. Slniečko svieti a pred nami je krásny deň. V okolí chaty sa nám naskytujú nádherné výhľady a naše kroky smerujú k vrchu Javorový (1032 m n. m.). Zo začiatku nás sprevádzajú krásne panorámy, no tie po chvíli a na pomerne dlhý čas vystrieda les. Samotný vrchol je zalesnený, no nachádza sa tam drevené posedenie, ktoré príjemne vyhrialo slnko. Preto si doprajeme krátku prestávku a občerstvíme sa.
Lesom, lesom a ešte raz lesom
Urobili sme osudové rozhodnutie – pokračovať ďalej a urobiť si okruh. 😄Nasledujeme modrú značku až k smerovníku Šindelná – sedlo. Opäť zastavujeme na jedlo, hlavne kvôli mne, pretože ma znova začína chytať chlad. Treba podotknúť, že snehu je tu naozaj veľa a je ťažký aj mokrý. Snažíme sa stúpať do už vychodených šľapají, no aj tak to nie je žiadna sláva.
Ďalej sme plánovali pokračovať po modrej značke až k smerovníku Ropice. Hlavnú trasu však míňame, a tak začíname nasledovať šľapaje a navigáciu. Dodnes nechápeme, ako sa nám podarilo stratiť hlavnú trasu. 😄 Zrejme ju minuli aj tí pred nami, a tak každý, kto sa nechcel ešte viac brodiť hlbokým snehom, jednoducho nasledoval jedinú vyšliapanú cestu mimo značky. Všade okolo nás bolo množstvo snehu, no výhľady, ktoré by to celé zachránili, sa tentoraz nekonali.
Zalesnený vrch Ropice
Po pre nás nekonečnej chvíli konečne opäť zbadáme červenú značku, ktorá nás dovedie až na vrchol Ropice. A tam? Opäť samý les! 😄Pokračujeme ďalej po červenej značke nekonečným lesom až ku smerovníku Pod Veľkým Lipovým. Tu sa konečne stáčame späť smerom k nášmu ubytovaniu. Najskôr prichádzame k už dobre známemu smerovníku Šindelná – sedlo. V tej chvíli už cítime poriadnu frustráciu – nohy máme úplne mokré a výhľady sa počas celého dňa vôbec neukázali.
Hovoríme si, že už len kúsok a budeme na chate. Kráčame teda smerom k vrchu Javorový, keď zrazu začujeme hluk. O chvíľu sa oproti nám vyrúti skúter, ktorý nás obchádza v protismere. Neostáva nám nič iné, len mu uhnúť do hlbokého snehu. A potom ešte raz. A ešte raz. 😄
Keď konečne dorazíme na chatu, máme naozaj dosť. Ubytujeme sa a zisťujeme skvelú správu – v cene máme aj raňajky. Na izbe si vyzujeme topánky a ponožky by sa dali doslova žmýkať. Podobne boli na tom aj ďalší turisti a chata nemala sušič na topánky. Radiátory to zachránia, otázne ale je či to bude stačiť a naše topánky uschnú do ďalšieho dňa a ďalšieho dobrodružstva.
Nocľah na chate Javorový vrch
Prezlečení, osprchovaní a o poznanie spokojnejší zídeme dole na večeru – vyprážaný syr a k tomu zelené pivko. Také som mala prvýkrát a veru chutilo výborne. 😄Nasleduje ďalšie pivo, príjemné rozhovory a potom už len zaslúžený oddych. Izba má tri postele a menšiu skrinku – klasický turistický štandard. Všetko však pôsobí čisto a útulne. Sprchy aj toalety sa nachádzajú na chodbe.
Ráno vstávame svieži a z okna pozorujeme krásne výhľady. Následne sa presúvame na raňajky formou švédskych stolov. Čakajú na nás párky, praženica, chlieb, zelenina, šunka aj syr. V cene je, samozrejme, aj káva alebo čaj. Posilnení sa rozlúčime s personálom chaty a sadáme do auta spolu so suchými topánkami.
Bájna hora Radhošť a horské sedlo Pustevny
Čaká nás hodinová cesta na parkovisko Ráztoka. Nasledujeme zelenú značku smer Radhošť – hrebeň. Zo začiatku nás sprevádzajú krásne výhľady, ktoré však po chvíli vystrieda starý dobrý les. Postupne začne aj jemne mrholiť a obloha sa zatiahne. Slnko dnes budeme hľadať len ťažko.
Náladu nám to však nepokazí. Ani sa nenazdáme a ocitáme sa na hrebeni, kde sa nám opäť otvárajú pekné výhľady. Prekvapí nás, že odtiaľto vedie až na vrch Radhošť asfaltová a pekne upravená cesta. Po ľavej strane vidíme Horský hotel Radegast kde sa zastavíme opäť na jedno zelené.
Na vrchole sa nachádza Kaplnka sv. Cyrila a Metoda, ktorá je najvyššie položenou cirkevnou stavbou v Českej republike. Nájdeme tu aj súsošie sv. Cyrila a Metoda. Pri peknom počasí je odtiaľ vidieť celé Beskydy. Následne schádzame späť k Horský hotel Radegast, kde si doprajeme ďalšie zelené pivko. Okrem vonkajšieho bufetu sa dá posedieť aj vo vnútri. Výhľady od hotela sú impozantné. Po prestávke pokračujeme po asfaltovej ceste až do horského sedla Pustevny.
Jurkovičove stavby – Maměnka a Libušín
Dominantou tohto miesta sú drevené Jurkovičove stavby v štýle ľudovej secesie – Libušín a Maměnka. V Maměnke sa ubytujeme a v Libušíne nájdeme reštauráciu, ktorú naozaj odporúčam. Má krásny drevený modrý interiér a vynikajúcu českú kuchyňu. Dajte si sviečkovú, mala dokonalú chuť. Toto miesto v Českých Beskydách je naozajstným kúskom raja za hranicami !
Posilnení pokračujeme ďalej. Čaká nás panoramatická stezka Valaška – chodník korunami stromov. Platíme vstupné, dospelý stojí približne 15 eur. Súčasťou chodníka sú náučné tabule, vďaka ktorým sme sa dozvedeli zaujímavé informácie. Majú tu aj rôzne atrakcie. Niektoré fungujú celoročne a iné len počas sezóny. Nás zaujal 150 metrov dlhý himalájsky závesný chodník (najdlhší v Česku) a tiež sklenená vyhliadková plošina (skywalk), ktorá sa nachádza 30 metrov nad zemou – so sklenenou podlahou, na ktorú sa nie každý odváži vstúpiť. Pri dobrej viditeľnosti vidíme Jeseníky, Radhošť aj Lysú horu.
Po Stezke Valaška sme sa cyklotrasou vydali späť k autu. Cestou nás ešte zaujali frgále – tradičné pečivo tohto regiónu. Tentoraz sme odolali, čo sme si neskôr trochu vyčítali. Ubytovali sme sa v retro hoteli Jiskra, ktorý je celý ladený v tomto štýle. Mali sme pobyt aj s raňajkami, ktoré boli skutočne kráľovské! Na nasledujúci deň sme si objednali aj wellness. A teraz už len spať – čakajú nás ešte dva dni v Beskydách.
Výstup na najvyššiu horu Beskýd
Nasledujúce ráno sme sa vybrali na Lysú horu, najvyšší vrchol tohto pohoria. Hore sme šli po modrej značke. Zo začiatku to bola príjemná, takmer rovná cesta, až neskôr začalo strmšie stúpanie. Pri smerovníku Butořanka sme zmenili značku na červenú. Pomaly sa nám začali odkrývať výhľady a vyzeralo to na krásny deň.
Na vrchole Lysé hory sa nachádzajú dve chaty, meteorologická stanica a telekomunikačná veža. Výhľady sú do všetkých strán – dokonca až na Slovensko! Vidieť je Malú Fatru, Západné Tatry a samozrejme celé Beskydy. Sú tu aj lavičky, kde si môžeme oddýchnuť a kochať sa výhľadmi. České Beskydy sú naozaj malým kúskom raja na zemi!
Po oddychu sa vydávame na spiatočnú cestu. Volíme zostup po žltej značke, ktorá je miestami strmšia a dlhšia. Sme radi, že sme ju zvolili práve ako zostupovú trasu. V jej závere sa ocitáme uprostred čarovného lesa – len my, krásna príroda a jedna žabka. Keď vychádzame z lesa, vidíme oproti nám hotel Zlatý Orel Ostravice. Tabuľu, ktorá nás lákala na jedno zelené pivko, samozrejme neignorujeme a dávame si po jednom zelenom. Padlo to poriadne vhod.
Po pive už len pár krokov a sme pri aute. Pred návratom na hotel ešte navštívime pivovar Ogar, kde si dávam medové remeselné pivko a trhanú kačicu s lokšami a kapustou. Skutočný zážitok pre chuťové poháriky. Večer zakončíme wellnessom pri západe slnka v retro hoteli Jiskra. Dokonalý deň plný zážitkov a objavovania.
Jurkovičova rozhľadňa – malý kúsok raja za hranicami
Posledný deň v Beskydách sme sa vybrali na rozhľadňu Veľký Javorník. Zvolili sme najkratšiu trasu a zaparkovali tu: https://mapy.com/s/motoputaba. Odtiaľ sme boli hore za necelú hodinu. Na vrchole sa nachádza drevená rozhľadňa, z ktorej sú krásne výhľady na okolie, a tiež turistická chata, ktorá ponúka chutné pohostenie a samozrejme aj nápoje a možnosť nocľahu. Ide o skutočne krásne miesto s nenáročným prístupom. Po občerstvení sme sa vydali späť k autu.
Valašské múzeum v prírode
Chceme ešte stihnúť ďalší program, ktorý sa nachádza neďaleko kúpeľného mesta Rožnov pod Radhoštěm – je to Jurkovičova rozhľadňa. Výhľad z rozhľadne je rovnako zaujímavý ako jej samotná konštrukcia. Cestou k nej sa dočítate aj rôzne zaujímavosti. Je to jedna z najkrajších rozhľadní, aké som kedy videla. Postavili ju podľa návrhu architekta D. Jurkoviča, ktorý sa však nikdy nezrealizoval v pôvodnej podobe. Platí sa tu symbolické vstupné.
Kúsok od rozhľadne sa rozprestiera Valašské múzeum v prírode – najväčší a najstarší skanzen v strednej Európe, ktorý bol založený v roku 1925. Má tri časti: Drevené mestečko (najstaršia časť), Valašskú dedinu a Mlynskú dolinu. My sme navštívili len Drevené mestečko, nakoľko sme boli mimo sezóny. V čase našej návštevy tam prebiehal program, ktorý dopĺňali stánky s ručne vyrábanými výrobkami a domácimi pochutinami. Niektoré domčeky boli sprístupnené a dokumentovali spôsob života v minulosti.
Po prehliadke sme už smerovali domov. Zastavili sme sa na vynikajúci obed v reštaurácii Valašský šenk Zavadilka, ktorá je zameraná na poctivú valašskú domácu kuchyňu. Ochutnali sme maďarský guláš a nesmierne nám chutil. Vedia tí Česi variť, to sa musí nechať! A keďže som po jedle dostala chuť na frgál, zastavili sme sa ešte v malom stánku pri ceste, kde som kúpila predposledný tradičný hruškový. A potom už len Slovensko. Náš výlet českými Beskydami končí a konštatujeme, že je to naozaj malý kúsok raja za hranicami. Rozhodne sa sem musíš ísť pozrieť aj ty.