Letná túra v Tatrách s prespaním na horských chatách bola pre mňa dlhodobo veľkým lákadlom. Tatry som už navštívila mnohokrát, no tentoraz som túžila po pomalšom tempe, východoch slnka a večeroch strávených v útulných vysokohorských chatách.
Vďaka komunite Ženy na horách – Horsaľky sa mi podarilo nájsť skvelú parťáčku a mohlo sa začať dobrodružstvo plné výhľadov, pohody a tatranskej atmosféry. Neváhaj a nájdi si tú svoju tiež na tejto facebookovej stránke https://www.facebook.com/groups/286148050606445. Takáto pohodová letná turistika v Tatrách je totiž veľmi ideálna aj pre nás ženy.
Výber horských chát na viacdňovú túru v Tatrách
Otvorila som si mapy a pustila sa do plánovania trasy. Už dlhšie som mala v pláne prenocovať na Chate pri Zelenom plese, odkiaľ sa dá podniknúť výstup na Jahňací štít. Ako ďalšiu možnosť som zvažovala Téryho chatu, čím by som si zároveň splnila prechod cez Priečne sedlo, ktoré mi ešte chýbalo.
Pri podrobnejšom študovaní máp mi však do oka padla Skalnatá chata. Malá, útulná a sľubujúca nádherný východ slnka, keďže sa nachádza na otvorenejšom mieste. Rozhodnutie bolo zrazu jasné. Počasie vyzeralo nádejne, a tak som pár dní pred odchodom napísala e-maily na obe chaty. Z oboch prišla kladná odpoveď. Hurá! Môžeme baliť a vyraziť na našu letnú tatranskú túru.
Vodopády Studeného potoka – príjemný štart letnej turistiky
Na chate sa však nezastavujeme a pokračujeme ďalej po zelenej značke, ku ktorej sa na rázcestí pripája aj červená trasa – takzvaná Tatranská magistrála. Na moste sa na chvíľu zastavujeme a obdivujeme mohutnosť i divokosť Veľkého Studeného potoka. Rovnako pôsobivý je aj Obrovský vodopád.
Na ďalšom rázcestí schádzame z pôvodnej trasy a smerujeme k prvej tatranskej chate v rámci našej letnej túry a to k Zamkovského chate. Ani si už nepamätám, kedy som tu bola naposledy. Ceny ma neprekvapia — sú pomerne vysoké. Doprajeme si preto len kávu a radler, keďže ešte máme zásoby z domova.
Skalnatá chata – nocľah s výhľadom a východom slnka
Posilnené sa opäť vraciame na rázcestie a pokračujeme po červenej značke smerom na Skalnaté pleso. Po chvíli sa pred nami začínajú otvárať prvé výhľady. Trasa z rázcestia nie je dlhá a onedlho sa pred nami objaví Skalnatá chata, ktorá mi okamžite učarovala. Pokiaľ hľadáte v rámci leta v Tatrách pokojné ubytovanie, táto turistická chata je tá správna voľba.
Vybavenie horskej chaty
Ubytované sme boli v izbe Horal, ktorá je cenovo dostupnejšia a má len menšie strešné okno. Nachádzajú sa v nej štyri poschodové postele, zásuvky, skrinky a prezuvky, ako aj deky a vankúše, ktoré si môžete zapožičať. Okrem nej chata ponúka aj izbu Paráda s klasickým oknom, z ktorého sa naskytá nádherný výhľad.
V tejto izbe sú dve poschodové postele. Na chate sa nachádza aj toaleta so sprchovacím kútom a, samozrejme, je tu možnosť objednať si jedlo či nápoje. Pred chatou sa rozprestiera terasa, z ktorej sa otvára krásny výhľad na okolité kopce aj podhorské mestá.
Keďže bolo ešte pomerne málo hodín, rozhodli sme sa prejsť k Skalnatému plesu a odtiaľ pokračovať na Malú Svišťovku. Vedeli sme, že nemá taký výhľadový vrchol ako Veľká Svišťovka, no tešili sme sa z výhľadov, ktoré sa nám naskytovali po ceste. Po čase však trasa viedla do lesa a stala sa čoraz menej atraktívnou. Rozhodli sme sa preto, že prídeme aspoň po sedlo pod Malou Svišťovkou. Toto miesto napokon nebolo označené žiadnym rázcestníkom a nachádzalo sa uprostred lesa. Úprimne, čakali sme viac.
Otočili sme sa a zamierili späť na chatu. Po ceste sa nám výhľady už nezdali príliš zaujímavé, skôr to pôsobilo nekonečne. Obe sme sa zhodli, že na Malú Svišťovku sa už nevrátime.
Po príchode na chatu sme si objednali jedlo a rozhodli sme sa zjesť ho vonku na terase. Ani sme poriadne nezačali jesť, keď sme si všimli mladú líšku. Evidentne mala chuť na môj guláš, no mala smolu. Nechala sa pekne vyfotiť a keďže sa hody nekonali, pobrala sa po svojom — a my tiež, smerom do chaty.
Vonku pofukoval chladnejší vietor a postupne nám začal prekážať aj hluk lanovky, ktorá premávala hore-dolu, už však akosi bez ľudí. Ktovie, na čo to bolo dobré. Vo vnútri chaty bolo príjemne teplo a panovala tam skvelá atmosféra. Pri stole sme s parťáčkou prebrali náš ďalší výlet, tentoraz do zahraničia, a po večierke sme sa pobrali do postelí. Malý poľský turista niekoľkokrát zo spánku niečo vykríkol a potom ma konečne vyplo. Táto viacdňová túra v Tatrách bola presne tým, čo som potrebovala.
Východ slnka a zamknutá skalnatá chata
Ranný budíček na východ slnka bol trošku krutý. Slniečko vychádza už pred piatou hodinou ráno. Opúšťame izbu a smerujeme k vchodovým dverám. Zamknuté — a kľúč nikde! Včera sa menili chatári, no boli sme ubezpečené, že kľúč bude v zámke a dostaneme sa von.
Premýšľame, čo robiť. Okno sa dalo otvoriť a vyskočiť z neho by tiež nebol problém, no cesta späť by už bola horšia. Skúšame si teda urobiť aspoň pár záberov z okna, ale nie je to ono. Zvažujeme zobudiť mladú chatárku, avšak práve v tej chvíli mi padol zrak na pult, kde bol položený kľúč. Rýchlo otváram a utekáme von nafotiť a natočiť pár záberov. Spokojné, že sme sa predsa len dostali von, si líhame späť do postele a ešte si trošku pospíme.
Veľká Svišťovka – letná výhľadová klasika Tatier
Okolo pol ôsmej nás budí druhý budíček. Neochotne vstávame a chystáme sa na nový deň. Vonku na terase si vychutnávame kávičku a krásne slnečné lúče. Pobalíme sa a vydáme sa na túru po červenej značke. Kocháme sa výhľadmi, počasie nám praje. Kráčame isto, no opatrne — kamene pod nohami môžu byť vrtkavé.
Prichádzame do sedla pod Veľkou Svišťovkou, odkiaľ sa nám naskytnú úchvatné výhľady na okolité štíty, Belianske Tatry aj Chatu pri Zelenom plese. Slnko svieti a my nemáme slov. To je nádhera! Na záver zdoláme posledné stúpanie a ocitáme sa na Veľkej Svišťovke, kde si výhľady vychutnávame naplno.
Oddýchnuté a dobre naladené pokračujeme v našej túre. Čaká nás zostup k Chate pri Zelenom plese. Po ceste sa zastavíme pri fotogenickej skale, ktorá na fotografiách pôsobí nebezpečne, no v skutočnosti to tak vôbec nie je. Opäť je potrebné dávať pozor pod nohy — kamienky a štrk bývajú zradné. Po čase prichádzame k reťaziam, ktoré zvládame s ľahkosťou. Chata je už takmer na dosah. Ešte sa pristavíme pri Čiernom Kežmarskom plese a urobíme si niekoľko pekných fotografií. Odtiaľ je to už len kúsok do nášho dnešného cieľa.
Chata pri zelenom plese
Chata pri Zelenom plese je nádherne čarovná v tomto letnom a teplom dni, Doslova vyráža dych. Zložíme si veci a trošku si oddýchneme. Rozhodli sme sa, že dnes predsa len pôjdeme aj na Jahňací štít. Počasie nám prialo. Fascinuje nás dych vyrážajúca zelená, ktorá obklopuje smaragdové jazero. Čarovné miesto.
Prvé výškové metre idú ťažko, no okolitá krásna tatranská príroda nám dodáva silu. O malú chvíľu sa ocitneme pri Červenom plese, odkiaľ pokračujeme a stúpame do Kolového sedla. Cieľ je takmer na dosah. A skutočne — po zdolaní posledných výškových metrov prichádzame na Jahňací štít. Nikde nikoho, len božský pokoj a nádherné výhľady aj na zelenkasté Belianske Tatry. Sedíme, dýchame tú krásu a cítime pokoj. Pred zostupom si urobíme ešte fotky z vrcholu na pamiatku a potom zostupujeme späť ku chate.
Pod Kolovým sedlom stretneme niekoľko kamzíkov, medzi nimi aj rodinku s mláďatami. Práve táto rodinka sa po osmelení rozhodla kráčať po turistickom chodníku priamo pred nami. Boli tak blízko! Bol to úžasný zážitok. V istom momente ich predbiehame a pokračujeme v zostupe na chatu. Čo nevidieť, sme tam. Čaká nás relax, dobré jedlo a jedinečná atmosféra. Ubytované sme v malej „kutici“, podobnej ako vo filme Harry Potter, spolu s pár ďalšími ľuďmi na matracoch. Chata praská vo švíkoch.
Chata Plesnivec – perla Belianskych Tatier
Na druhý deň ráno nás čakajú kráľovské raňajky – švédske stoly. Výber je naozaj bohatý. Dnes sa malo počasie už kaziť, no po opustení chaty to zatiaľ vyzerá nádejne a pršiplášte potrebovať nebudeme. Nasledujeme červenú značku a po Tatranskej magistrále smerujeme k Veľkému Bielemu plesu. Tu si dáme krátku prestávku. Vyzeráme kačky, ktoré tu zvyknú byť, no tentoraz neprídu.
Po pauze meníme farbu značky na zelenú a pokračujeme ďalej. Nevieme sa vynadívať na tú zeleň všade okolo nás. Na jednej strane obdivujeme Belianske Tatry, na druhej Vysoké Tatry. Letná túra má svoje neuveriteľné čaro! Prechádzame miestami, kde kvitnú nádherné kvety, cítime ich vôňu a obdivujeme farby. Užívame si každý krok. Rovnako čarovný je aj záverečný les, ktorý nás delí od chaty Plesnivec – jedinej prístupnej chaty v Belianskych Tatrách.
Na chate si vychutnávame kávu a pokračujeme rezkým krokom späť do civilizácie, nakoľko sa počasie zhoršuje. V momente, keď nasadneme do autobusu, spustí sa silný lejak. Dokonalé načasovanie. V autobuse spoločne hodnotíme, že prespanie na horských chatách dodalo celej trase úplne iný rozmer. Bol to nezabudnuteľný zážitok a rozhodne odporúčame zažiť Tatry aj takto v lete.
Ďalšie tipy na turistiku či už jednodňovú, viacdňovú či zahraničnú nájdeš na stránke: https://www.zenynahorach.sk/tipy-na-tury/.
