„Každá žena ja ako hora. Občas zahalená v hmle, občas osvetlená slnkom, no vždy krásna svojím vlastným spôsobom.“
Tento blog venujem všetkým nám, milé ženy. Pretože my sme v tomto svete tie jemnejšie, nežnejšie a emočnejšie bytosti. Dokážeme sa veľmi tešiť, ale rovnako vieme aj veľa plakať. Niekedy sme tiché, inokedy zase zhovorčivé alebo ufrflané. V niektorých fázach nášho cyklu máme silu a odvahu býka a zdoláme hocijakú prekážku. Inokedy sme zase zraniteľnejšie a citlivejšie než obvykle.
Niekedy máme chuť sa krásne upraviť a vyjsť si medzi ľudí, či do hôr ako dámy, inokedy sme najradšej doma, samy, v teplákoch a s čajom pod dekou. Z domu vytvárame domov, do sveta prinášame lásku a harmóniu, a na hory zase smiech. Často sme silnejšie, než si samy myslíme. Keď ide o všetko, nebojíme sa výšky, ani samoty. A zdoláme aj ten najvyšší vrchol, keď si to nosíme hlboko vo svojom srdci. Ale nie vtedy, keď máme svoje dni. A práve na to, by sme nemali zabúdať.
Poznámka na začiatok.: Horsalka – je každá žena, ktorá miluje hory tak, ako my, ktoré sme založili prvý ženský turistický klub na Slovensku KST Horsalky. :))
V čom ako ženy nachádzame na horách potešenie?
Vo všetkom. V maličkostiach a detailoch okolo nás, v nádherných fotogenických výhľadoch pred nami, ktoré si môžeme odfotiť, v čerstvom vzduchu, krásnom lese a v spojeniach s ľuďmi, ktoré majú hĺbku. V sladkej buchte na horskej chate, ktorú si doprajeme po výstupe, v slobode, či v príjemnej únave po fyzickom výkone. Alebo v úsmevoch, ktoré môžeme hore zdieľať s ostatnými pri dobrej káve alebo sladkom čaji s medom.
Turistika pre ženy neznamená len to, že vyšliapeme na vrchol, pretože my vnímame už samotnú cestu ako cieľ a chceme si ju aj patrične užiť a tam hore si schuti zakričať. Nie vždy si totižto v dnešnom svete plnom mužskej energie môžeme dovoliť byť slobodné a robiť čo sa nám zachce, však? Máme v živote príliš veľa povinností, ktoré musíme stíhať. Ale ak si to aspoň občas dovolíme, načerpáme z prírody energiu, ktorú môžeme potom šíriť ďalej. Lebo nie nadarmo sa hovorí, že pokiaľ sa my nevyživíme, nemáme z čoho rozdávať.
Sú horsalky samotárky či skôr skupinové hráčky?
Pre ženy je od prírody prirodzené, ak sa spájajú do skupín, pretože sa tak otvárajú medzi sebou a tým sa vzájomne liečia a nabíjajú. Muži potrebujú veľa času tráviť osamote, ale my také prirodzene nie sme. My potrebujeme ženské kruhy k tomu, aby sme skutočne žili, nielen prežívali. Potrebujeme si dovoliť zdieľať, precítiť, byť kreatívne, spontánne a vypustiť emócie akýmkoľvek spôsobom, ktorý nás uvoľňuje a podporuje všetko živé v nás.
Avšak, v prírode to môže byť samozrejme veľmi individuálne a je medzi nami aj veľa výnimiek, ktoré uprednostňujú kráčať skôr osamote alebo v mini počte, než vo veľkých skupinách. Možno práve ty patríš medzi ne, tak ako aj ja. A možno ani nie, len si sa ešte dostatočne neuvoľnila a neotvorila.
Pretože keď sa spoja ženy, tvorí sa nová energia a s ňou aj nový svet okolo nás. A to je naozaj silná mágia, aj na horách. A napriek tomu, že aj ja mám rada skôr menšie skupinky ľudí v mojej prítomnosti, tak občas sa tá ženská energia tak neuveriteľne krásne pospája, že mi nevadí ani spoločný 30-členný výstup, pretože ma to doslova nabije na ďalšie dni.
Aj vďaka nášmu klubu vzniklo na horách už nejedno pekné priateľstvo. Milé žienky, vždy keď vás vidím, ako sa spolu túlate po horách aj mimo našich výstupov, usmievam sa, lebo viem, že to priateľstvo vzniklo vďaka tomu, čo sme spolu s vami vytvorili. A vďaka tomu viem, že to čo v klube robíme, má naozaj zmysel a motivuje nás k ďalšej práci.
Ako to máme s oblečením na horách?
Povedzme si pravdu, ktorá žena si na seba oblečie niečo, čo jej farebne spolu neladí, alebo jej to je nepohodlné? Myslím, že je to prvé, na čo sa na oblečení pozeráme. A to aj keď sa jedná o outdoor oblečenie na hory. Až za tým sa v našom rebríčku nachádzajú funkčné schopnosti oblečenia.
Ale vieš čo? Myslím si, že je to úplne v poriadku. Pretože ako som už napísala vyššie, my sme tie, ktoré prinášajú do tohto sveta harmóniu, tak je pochopiteľné, že riešime farby, keďže ju priamo ovplyvňujú. A na to aby sme mohli ďalej šíriť pohodu, ju samy potrebujeme najskôr cítiť a mať, či nie? Jednoducho povedané, chceme sa na horách cítiť príjemne a ešte pri tom aj dobre vyzerať. :))
Samozrejme, aj toto nemusí platiť pre všetky ženy. Ale niečo som už na našich ženských výstupoch odpozorovala a preto si dovolím tvrdiť, že vo všeobecnosti je to tak.
A čo naša výbava na túre?
Je nad slnko jasnejšie, že v tomto sme oveľa obozretnejšie ako muži a pribalíme si tam často aj také veci, pri ktorých si povieme: „Možno mi to nebude treba, ale pre istotu si to vezmem, veď bezpečnosť je základ.“ Je to proste tak. My sme predsa tie, ktoré si pre každý prípad zoberieme so sebou okrem lekárničky aj kozmetickú taštičku či pláštenku, šnúrky si zaviažeme silnejšie než vrkoč, turistické mačky si vezmeme aj keď je jasné, že ich netreba, k desiate si pribalíme Horalku a na vrchole si s úsmevom otvoríme termosku s teplým čajom.
Potom sme na seba právom hrdé, keď si urobíme vrcholovú fotku, alebo si spolu poklebetíme na horskej chate, kde vnútri praská drevo v krbe a okolie sa pýši krásnym výhľadom.
Avšak, na niečo som určite zabudla. Priznajme si, ktorá z nás si občas nevezme hore aj frflanie a podráždenie, nech už je to kvôli hocičomu? A to aj napriek tomu, že všetko okolo nás je nádherné. Také proste dni sú, občas aj negatívne a my to vieme dať dostatočne najavo.
No na druhej strane sme to my, ktoré sa vieme smiať, rozplývať a ochkať, keď sa cítime dobre a sme jednoducho šťastné. Vtedy si túžime zakričať na vrchole. Zažili ste už tento stav? Ja teda áno a veľakrát som to aj urobila a bol to super pocit. No počuli ste už nejakého muža takto reagovať? Ja myslím že nie. Pretože naše prežívanie a emócie sú tisíckrát silnejšie, než tie ich. A v tom tkvie naša krása, vnútorná aj vonkajšia.
Horsalky a ženský cyklus
Tak a teraz trochu zložitejšia a komplexnejšia téma, ktorá nás priamo ovplyvňuje… Túto vetu som už toľkokrát použila: Tak, ako sa chlapom zvykne hovoriť, že muži neplačú, tak by sme ženám mali prestať hovoriť, že menštruácia nič nie je.
Hoci sa v súvislosti so ženami skloňuje väčšinou len PMS a svoje dni, mesačný cyklus žien sa skladá zo 4 fáz, kde v každej z nich sme inými bytosťami. Dva týždne v našich životoch sú aktívne – dynamická (folikulárna) fáza a fáza ovulácie; a dva týždne skôr pasívne – luteálna a menštruačná fáza.
Ak sa v pasívnom týždni snažíme robiť aktívne veci (náročná práca, ťažké tréningy, náročné horské výstupy…), efekt je malý a ideme vlastne samy proti sebe. Takisto naopak, ak sa v aktívnych dňoch snažíme byť pasívne, prekypujeme množstvom energie a mrháme našim vlastným potenciálom.
Taktiež môžeme náš cyklus rozdeliť na dve fázy, ktoré sa orientujú na vonkajší svet a prevláda v nich logika – dynamická (folikulárna) fáza a fáza ovulácie; a dve fázy, ktoré sa orientujú na vnútorný svet a prevláda v nich podvedomie a intuícia – luteálna a menštruačná fáza.
Čo s tým majú naše hormóny?
Znova je odpoveď na otázku: všetko. Práve 4 hlavné hormóny ovplyvňujú to, ako sa počas nášho cyklu striedajú tie 4 ženy v nás.
„Žena je ako more. Neustále sa mení a zároveň je stále rovnaká.“
Folikostimulačný hormón – stimuluje a usmerňuje rast folikulov vo vaječníkoch. Estrogén – miluje všetko zábavné a vzrušujúce a rád nás vyťahuje zo svojej komfortnej zóny. Luteinizačný hormón – spúšťa našu ovuláciu. Progesterón – miluje všetko kľudné a útulné, a snaží sa o to, aby sa naše telo cítilo v pohode.
Ak teda aspoň trochu zladíme svoje povinnosti počas nášho cyklu, odstránime tým vnútorný stres, prestaneme bojovať samy so sebou a pocítime príval sebavedomia a spokojnosti, a to dokonca aj na horách, ktoré si tak viac užijeme.
A navyše, asi všetky vieme, aké je to nekomfortné ísť na hory v prvých dňoch našich dní. Nielenže sme slabé alebo nám môže byť trochu zle, ale aj prakticky je to niekedy ťažké zrealizovať, keď sa na hrebeni nie je kam ukryť za stromy, však? :))
To, čo cítiš, je úplne v poriadku
Príroda nás nestvorila iba na to, aby sme mechanicky plodili. Naopak, mnohými vlastnosťami v rôznych fázach cyklu nás podporuje v našej individualite, cieľoch a snoch. Preto, ak sa ti v niektorý deň na horách kráča ťažšie, skús sa zamyslieť nad tým, v akej fáze svojho cyklu sa práve nachádzaš? Lebo ono to má fakt veľký súvis. Aj ja to na sebe už veľmi dobre poznám.
Keď sa viac zadýchavam, ledva prešľapujem z nohy na nohu, viac sa potím, alebo sa mi ráno ani nechce vstať z postele a to aj napriek tomu, že viem, že ma na horách čaká krásny deň, som vo fáze menštruácie, alebo tesne pred ňou v luteálnej fáze a moje telo si pýta oddych. Ak mám veľa sily a ten istý kopec by som si zvládla vybehnúť aj 2x v ten istý deň, tak som v dynamickej (folikulárnej) fáze svojho cyklu, ktorý nasleduje po menštruácii a vtedy vládzem aj za dvoch. A ak mám chuť užívať si, veľa sa smiať, alebo sa (áno aj na hory) vyparádiť a vyzerať fakt pekne a žensky, tak som zrejme vo fáze ovulácie.
Nuž, tá príroda si to pre nás krásne vymyslela, však?
Vlastne na tomto príklade z prírody sa to dá tiež krásne vysvetliť, ako sa počas nášho cyklu cítime. V menštruačnej fáze oddychujeme tak ako počas zimy. Potom sa príroda začne prebúdzať do jari a my sa dostávame do dynamickej (folikulárnej) fázy. Neskôr počas ovulácie žiarime a máme chuť sa baviť a užívať si život presne tak ako počas leta. No a po lete nás pomaličky opúšťa sila a my sa postupne ukladáme na zimný spánok počas našej jesene, ktorou je luteálna fáza.
Prianie na záver
Milá žena, prajem ti, aby si aj na horách žila čo najviac v súlade so svojím cyklom a aby to čo najviac mužov v dnešnom svete chápalo. Dopraj si rozmaznávania a lásky od samej seba, koľko len cítiš, že potrebuješ. Alebo len tak oddychuj, keď si to telo pýta. Dovoľ si to, pretože si to zaslúžiš. My všetky. A určite sa nemusíš hanbiť za svoje emócie, a to ani na horách. Pusti ich zo seba von, ak to tak cítiš, je to predsa zdravé a úprimne povedané, aj prirodzené.
Tento blog pre teba napísala Peťa – jedna zo zakladajúcich členiek nášho klubu KST Horsalky. Na Instagrame ma nájdeš pod profilom @tvorim.dusou. Budem rada, ak sa so mnou podelíš s tvojimi pocitmi z čítania. 🙂)
