Výber lokality a naplánovanie trasy
Malú Fatru dobre poznáme. Ja aj kamarátka Alica. Navštívili sme ju spolu už veľakrát v každom ročnom období. No nikdy nie naraz ako hrebeňovku. A tak cez leto, kedy máme obe voľno sa rozhodneme tento plán uskutočniť. Tešíme sa na spoločne strávený čas v našej obľúbenej lokalite. Hrebeňovka malej Fatry sa delí na krivánsku a lúčanskú časť. Vedie zo Zázrivej do Fačkovského sedla. Samozrejme dá sa ísť aj opačne, no my sme sa z logistického hľadiska v rámci plánovania rozhodli začať v Zázrivej.
Vedeli ste, že…?
Zaujímavosťou je, že táto hrebeňovka je súčasťou medzinárodnej turistickej trasy E3, ktorá má dokopy úctyhodných 6950 km a vedie naprieč krajinami ako Španielsko, Francúzsko, Belgicko, Slovensko, Česko, Poľsko, Nemecko a iné.
Balenie a príprava na prechod
Vo štvrtok večer Alica prichádza ku mne na byt a začína sa balenie. Všetko potrebné vrstvíme do ruksakov a dúfame, že ich aj úspešne zavrieme. Ukladáme sa na spánok, ktorý je ale krátky nakoľko Alica si zabudla vypnúť budík z predošlého dňa. A tak sa prvý raz budíme o štvrtej a druhý oficiálne o pol šiestej. Vstáva sa nám ťažko, ale spoločná káva nás príjemne naladí. Nachystané a najedení vyrážame na vlakovú stanicu vo Vrútkach. Vlakom sa odvezieme len krátko. Na najbližšej zastávke v Kraľovanoch prestupujeme na autobus do Párnice a pokračujeme ďalším autobusom do rázovitej obce Zázrivá, kde začíname náš prechod.
Krivánska časť malej Fatry
Ide o severovýchodnú časť pohoria malej Fatry, ktorá je oddelená od Lúčanskej malej Fatry riekou Váh. Najvyšším vrcholom je Veľký Kriváň (1709 m n.m.).
Deň prvý: Zázrivá – chata pod Chlebom
Motanica v Zázrivej
Vedľa zastávky je krčma. Zložíme si veci a a cez otvorené okienko prosíme pani vedúcu či môžeme využiť jej toaletu. Našťastie nie je problém a tak máme o jednu starosť menej. Následne Alica vypísala údaje do aplikácie horskej služby a vyrážame. Čaká nás dlhá cesta. Po ceste nám ale zrak padne na lekáreň a tak ešte dopĺňame lekárničku. Po vybavení aj tejto záležitosti už skutočne rezko a zvesela kráčame sledujúc červenú turistickú značku. Prechádzame dlhou dedinou a vstupujeme do lesa. Chodník je zarastený a tak ideme intuitívne dohora. No zisťujeme, že tak trochu dosť zbytočne. Musíme sa vrátiť nižšie cez veľkú trávu späť na značku. Všade vonia materina dúška, ktorá nás upokojuje. Z lúky cesta vedia krásnym lesom, kde popri ceste papáme lesné jahody.
Rázovitý bača a jeho fenka Jarmila
Príjemný les o chvíľu mizne a my sme opäť na hlavnej asfaltovej ceste a uvedomujeme si, že väčšina ľudí chodí priamo popri ceste a preto neboli vyzbierané aj lesné jahôdky. Chvíľu ideme popri ceste a následne zabočíme do uličky, kde vidíme krásne upravené domčeky plné muškátov. Tesne pred vstupom na lúku nás zastavuje pánko z dvore a vystríha nás pred medvedicou, ktorá bolo v oblasti videná pred troma dňami. My sme ju našťastie nevideli. Len ovce, baču a dva psy. Fenka Jarmila nedávno vrhla šteniatka, ale tie zo sebou nemala. Pán bača sa čuduje kam to ideme a ešte k tomu v tak nevhodných topánkach. Odporúča nám do budúcnosti jeho robotnícke. Tvrdí, že bude pršať a čaká nás samé blato. S blatom pravdu nemal, ale s druhou informáciou žiaľ áno, ale o tom neskôr.
Zahmlený Veľký Rozsutec
A tak sa s týmto rázovitým bačom lúčime a pokračujeme smerom do lesa. Čaká nás solídne stúpanie na ktorého konci sa nám naskytnú krásne výhľady na Veľký Rozsutec. Robíme fotky a sledujeme ako je pod chvíľou v hmle. Ja nachádzam ďalšie lesné jahôdky, ktoré nás vzpružia. Klesáme do sedla Medzirozsutce a pripravujeme sa zdolať Veľký Rozsutec. Čaká nás opäť väčšie stúpanie, ktoré zvládame s ľahkosťou. Stretávame aj partiu Čechov a zisťujeme, že máme spoločný cieľ dnešnej túry – chatu pod Chlebom. Stúpame ďalej a obdivujeme krásne kvety a výhľady. Skaly sú miestami zahalené do hmly čo vytvára magickú atmosféru. Na samotnom vrchole sa nám hmla rozostúpi a môžeme tak obdivovať krásne výhľady.
Daždivý Stoh
Dlho hore nepobudneme. Čaká nás ešte dlhá cesta. Dávame pozor pod nohy nakoľko cesta z Rozsutca je štrkovitá a kamenistá. Miestami je to naozaj zaujímavé vzhľadom na väčšie batohy. Dá nám to troška zabrať. V sedle Medziholie vyťahujeme tuniaky v konzerve a obedujeme. Za nami smerom na Terchovú vidíme čierňavu. Sledujem radar a dúfam, že nás to obíde. No nestalo sa. Začali padať prvé kvapky. Hádam ostane len pri nich. Vstávame a balíme sa. Pre istotu naťahujeme na batoh pláštenky a vyrážame na Stoh. No hneď v úvode sa rozprší a tak ja vyberám pršiplášť a Alica nepremokavú bundu. Kráčame lesom v daždi, pod nohami sa nám rinie voda, ktorá sa mení na blato. Les nás aspoň trošku chráni pred neúprosným dažďom. Aspoň, že to nie je búrka hovoríme si.
Zo Stohu po zadku a blate
Keď vyjdeme z lesa dážď našťastie slabne a postupne ustáva. Pokračujeme k vrcholu Stohu obdivujúc krásne výhľady. Na vrchole urobíme pár fotiek a pokračujeme ďalej. Zisťujem, že mám mokré nohy. Z pršiplášťa mi voda postekala na ponožky. Vzniká tak rada do budúcnosti. Sú vám nanič topánky z Goretex, keď nemáte aj nepremokavé členkové návleky na nohy, ktoré vás chránia z vrchu. Nič to. Ideme ďalej. Ďalší vrchol v poradí je Poludňový grúň. Výhľady sú na všetky strany naozaj impozantné. Avšak sa začínam mať celkom dosť. Zle som sa vyspala, mokré nohy, trasa pomerne náročná, no nevzdávam sa. Pokračujeme smerom na Chleb cez ďalšie vrcholy. A ja bojujem ďalej. Zdá sa mi, že ideme na Kilimandžáro a ešte ďalej.
Záverečný Chleb a klesanie ku chate
Na Chlebe som už naozaj vysilená a ešte aj hladná. Naozaj sa neviem dočkať už tej chaty. Pri Snilovskom sedla sa odpojíme na zelenú značku, ktoré smeruje na chatu. Dávam nohu pred nohu a kráčam vediac, že cieľ je na dosah. A veru o malú chvíľu už vidíme chatu. Rovno smerujeme k pultu a pýtame sa na jedlo a aj iné veci. Kuchyňa už nefungovala, tak sme si vybrali z toho čo ostalo. Dve šošovicové polievky a jedno kura s ryžou, ktoré sme si dali na polovicu. Sadáme k stolu vďačné za jedlo, teplo a sucho.
Sušenie vecí po daždi
Po jedle riešime spanie. Pôvodný plán bol bivakovať pred chatou na mieste, kde je povolené aj stanovať. No ja zisťujem, že mi navlhli veci a aj spacák mám hore trošku mokrý. Zisťujem či je na chate voľné spanie. Mám šťastie. Dve miesta sa uvoľnili. A tak teda ja ostávam spať na chate a sušiť moje a Alicine veci a ona ide von bivakovať, keďže jej spacák to neschytal tak ako môj. Dostávam manželskú posteľ v podkroví, ktoré je perfektne riešené. Je to jedna miestnosť delená na bunky.
Noc na chate pod Chlebom
Každé miesto na spanie má malú lampu, štyri zástrčky, dve z toho na usb kábel a pod posteľami je aj odkladací priestor na veci. Moje miesto je rovno pri okne a tak rozkladám po parapete a druhej posteli všetky naše veci, aby sa presušili. Niektoré zavesím aj dole na vešiaky pred krb. Chata má aj super sušičku na topánky, ktoré tiež využijeme. Treba proste vedieť kedy zmoknúť. Následne využívam možnosť sprchy. Najskôr si kúpite žetón, ktorý stoji jedno euro a potom môžete využiť jednu z dvoch spŕch. Po sprche padám od únavy do postele a teším sa, že sa riadne vyspím.
Deň druhý – Chata pod Chlebom – chata pod Suchým
Pohodové ráno na chate pod Chlebom
Vstávam pred siedmou. Beriem všetky veci a presúvam sa za Alicou von. Sadáme si k stolu, niektoré veci dávame ešte presušiť a ideme si objednať raňajky. Výber je naozaj bohatý. Dokonca majú aj praženicu čisto len na masle bez cibule, alebo aj taký hemendex. A práve ten si vyberáme spolu s kávou, čajom a jednou štrúdľou na polovicu. Rozložíme si to vonku na stôl a užívame si krásne výhľady, slnko a rannú pohodičku. Dnes nás čaká najmenej náročný deň. A preto sa Alica neváha schladiť aj v miestnom bazéniku. Pred odchodom z chaty ešte prehodíme pár slov s chatárkou Peťou a ideme na to. Čaká nás druhý deň krivánskej malej Fatry. Počasie má byť ideálne. Žiaden dážď či prudké slnko. A tak rezko vyšliapeme do Snilovského sedla, kde sa opäť napojíme na našu červenú značku.
Veľký a Malý Kriváň
Stúpame smerom na Veľký Kriváň a obdivujeme krásne výhľady. Pozeráme sa aj na tú časť, ktorú sme prešli včera a zdá sa nám to akési vzdialené a nedosiahnuteľné. Pod Veľkým Kriváňom trošku odbočíme z trasy a ideme si pozrieť výhľady z tohto vrcholu, ktorý je zároveň najvyšším vrcholom malej Fatry. Lanovky už premávajú a ľudí tak akurát. Chvíľu tu pobudneme a potom zostúpime späť na hrebeň a pokračujeme v našom prechode ďalej. Nasleduje Pekelník za ktorým si trošku nižšie v závetrí dávame obedovú prestávku. Posilnené pokračujeme na Malý Kriváň, kde sa znovu nevieme vynadívať. Táto malá Fatra je na výhľady úchvatná. V tomto ročnom období je tu aj veľa kvietkov. V ovzduší cítiť materinu dúšku. Človek naozaj nevie, kde skôr pozrieť.
Záverečná etapa druhého dňa
Pokračujeme do sedla Priehyb a odtiaľ na Stratenec a vrch Suchý. Tu už miestami človek kráča obklopený kosodrevinou, no výhľady ostávajú stále. Na Suchom vrchu si dávame menšiu pauzu a zarozprávame sa s jednou partičkou. Spravíme si navzájom pamätné fotografie a pripravujeme sa na zostup dole do našej dnešnej cieľovej zastávky – chaty po Suchým. Cesta je dole je celkom strmo a okrem toho je to tu samý štrk a kamene. Musíme opatrne a vážiť každý krok. Vydýchne si až v príslope pod Suchým. Odkiaľ cesta na chatu vedie lesom až po rázcestie Javorina. Odkiaľ je to trošku strmšie až k samotnej chate.
Chata pod Suchým
Samotná chata je veľmi veľká. Nocľah dostávame na treťom podlaží v tzv. nocľahárni. Spíme na matracoch s vlastným spacákom. Na izbe sme samé. Taktiež tu fungujú sprchy a vnútorné toalety. Vody je našťastie dosť. Žetón do sprchy stojí dve eurá a osprchujeme sa v pohode na jeden žetón obidve. Jedlo na chate majú domáce a vynikajúce. Nevedeli sme čo si skôr vybrať. Nakoniec padla voľba na fazuľovú a paradajkovú krémovú polievku a na marhuľovo – tvarohové domáce guľky. Bolo to vynikajúce. Vábivo vyzerala aj žemľovka a jelení guláš s domácou knedľou. Budem sa musieť ešte pár krát vrátiť. Po jedle a sprche sme ešte posedeli vonku a pozorovali sfarbenie oblohy, počúvali svrčky a spev trošku podpitých Poliakov a následne sa pobrali do ríše snov.
Lúčanská časť malej Fatry
Ide o juhozápadnú časť pohoria malej Fatry. Lúčanská Malá Fatra je na rozdiel od Krivánskej časti nižšia a má odlišný tvar. Južnejšia časť je zalesnená, nižšia a vertikálne členitejšia. Medzi najkrašie vrcholy tejto časti patrí Kľak, Skalky či Martinky.
3 deň – Chata pod Suchým – útulňa pod Minčolom
Raňajky na chate pod Suchým
Ráno sa budíme plné energie po dobrom a výdatnom spánku. Balíme všetky veci do batohov. Pre mňa osobne najmenej obľúbená časť. Doslova tetris. Ale zvládneme to a zídeme dole na raňajky. Opäť ma prekvapil bohatý výber. Voľba padla opäť na hemendex a samozrejme kávička k tomu. Cena takýchto raňajok na horách vám hneď z rána dá pocit zámožnosti. Z ktorej sa rýchlo preberiete nakoľko nás pred chatou nečaká žiadna limuzína, takže treba ísť pekne po vlastných. Ešte zvrtneme spoločnú fotku, pozdravíme kozičky a nasledujeme našu červenú značku po hrebeni dole do Strečna. Cesta po hrebeni ubieha rýchlo a čoskoro už obdivujeme krásny Starhrad, kde si urobíme prestávku a prezrieme si hrad.
Občerstvovacia prestávka v Strečne
Z hradu je to do dedinky Strečno už len kúsok. Po ceste obdivujeme majestátny hrad Strečno a rezko vykračujeme. Prechádzame cez most ponad rieku Váh a odbočíme doprava, aby sme našli miestne potraviny a doplnili zásoby na ďalšie dni a tiež zakúpili nejaké ovocie, ktoré máme v pláne zjesť hneď. A tak sa po nákupe zastavujeme na zmrzlinu a využívame aj posedenie pred stánkom. Okrem zmrzliny som si objednala aj kávu. Takže také skvelé kombo. Káva, zmrzlina a do toho marhule a hrozno. Môj tráviaci trakt vie zniesť rôzne haluze, takže ustál aj toto. Alica kúpila aj džús, ktorý sme mali vypiť spoločne, prípadne ho preliať do mojej fľaše. Avšak kúpila ho zázvorom a mňa kriví. Nič to, podaruje ho niekomu cestou.
Cez maliny do sedla Rakytie
Pokračujeme ďalej cestou poza hrad Strečno. Zo začiatku je to asfaltka, ale potom príde náhly zvrat. Máme odbočiť doľava. Najskôr to ani nevyzerá na to, že tam bude nejaká cesta. Vidíme veľký traktor a za ním malú stredovú cestičku po ktorej bokoch sú vryté hlboké ryhy od traktora. Váhame, ale ukazuje sa, že to je tá naša cesta. Opatrne vstúpime na stredovú cestu a hneď si po bokoch všimneme malinčie. Nakloníme sa, aby sme nemuseli vstúpiť do hlbokej a blatovej ryhy od traktora a kŕmime sa malinami. Posilnené pokračujeme ešte kúsok ďalej po rovinke, ktorá sa čo nevidieť končí. Čaká nás väčšie stúpanie do sedla Rakytie. Slnko pripeká. Čiastočne ideme lesom no sú aj pasáže, kde silu slnka pocítime. Odkrývajú sa nám aj krásne výhľady. V altánku si dáme krátku pauzu a pokračujeme ďalej.
Obedová prestávka na sedle Javorina
Cesta vedie lesom a je miestami je štrkovitá. Za každou zákrutou vyzerám ďalší altánok v ktorom plánujeme obedovať. Nakoniec sa dočkám a sme tam. V sedle Javorina – horskom sedle a zároveň významnej križovatke turistických trás, vrátane medzinárodnej E3, čiže našej trasy. A je tu veru naozaj rušno. V altánku sa k nám na obedovú prestávku pridá aj starší manželský pár a neskôr aj dvojica, ktorá prešla Lúčanskú časť malej Fatry v opačnom smere. Spolu debatujeme a vymieňame si zážitky z našich ciest. Po obede sa každý poberieme svojou cestou. Nás čaká strmý výstup hore. Po jeho zdolaní už len jemné stúpanie príjemným lesom, kde je to naozaj čarovné.
Minčol a jeho krásne výhľady
Lesná cestička ale netrvá dlho a čoskoro sa nám ukážu krásne výhľady a pred nami je už viditeľný aj samotný Minčol. Schádzame dolu do sedla Okopy a odkiaľ nás čaká mierne stúpanie. Na vrchole obdivujeme výhľady na Turčiansku kotlinu či na Martinské hole. Vidíme aj Kľak. Náš zajtrajší cieľ, ktorý sa črtá v diaľke. Veru v riadnej diaľke. Až sa mi nechce veriť, že zajtra podvečer budeme stáť práve na tomto kopci.
Západ slnka na Minčole
Na krátkej pauze nás čaká zostup po žltej značke smerom k novovybudovanej útulni. Cesta príjemne ubieha avšak útulňu nikde nevidno. Až ju nakoniec predsa len zbadáme po ľavej strane obklopenú stromami. Vyzerá novo a krásne a tak plné nádeje prichádzame k dverám, kde nás čaká nepríjemný oznam, že útulňa je z prevádzkových dôvodov uzatvorená. Len nedávno ju sprístupnili a už je aj zavretá. Uvažujeme čo ďalej. Verandu má krytú a sú tam aj dve miesta na spanie. A tak ostávame tu. Zložíme veci a oddychujeme. Po oddychu sa premôžeme a vyšliapeme si to späť na Minčol, aby sme si pozreli západ slnka. Kvôli oblakom nebol až taký dych berúci ale aj tak krásny. Počkali sme hore aj na prvé hviezdy. Bola príjemná teplá noc. Jednu som dokonca videla aj padnúť. Plné krásnych dojmov sme s čelovkou zbehli späť k útulni, kde sme prečkali noc.
4 deň – útulňa pod Minčolom – Fačkovské sedlo
Skorý ranný budíček na útulni
Ráno sme sa budili veľmi skoro. Čakal nás dlhý úsek cesty a bolo treba ešte doplniť vodu pod chatou Javorina. Preto sme sa rozhodli vyjsť späť na Minčol ešte pre východom slnka. Po príchode na vrchol sme obdivovali oblohu, ktorá sa už sfarbovala a zistili sme, že slnko vychádza z poza hôr z iného miesta ako sme predpokladali. Aj napriek tomu bol východ slnka čarovný. Rozložili sme si spacáky a karimatky a vychutnali sme si tú nádheru. Nasledovali raňajky a okolo pol siedmej sme už štartovali smer chata Javorina.
Prechod cez Martinky
Cesta viedla lesom aj lúkami, kde sa odkryli výhľady. Túto časť Lúčanskej malej Fatry dobre poznáme. Prichádzame ku chate a veru nás aj lákajú rozložené lehátka a krásny výhľad. Musíme však odolať. Zbehneme trošku nižšie k prameňu a urobíme si rannú hygienu a doplníme vodu. Vyšliapeme späť popri chate Javorina späť na Veľkú Lúku. Urobíme pár záberov a pokračujeme po hrebeni ďalej cez Vidlicu a Veterné. Až na Hornú lúku. Výhľady máme na všetky strany. Kráčame rezko nakoľko chceme stihnúť posledný autobus z Fačkovského sedla. Vstupujeme do lesa, ktorý nás poskytuje príjemný tieň. Pofukuje aj príjemný vietor, takže podmienky na turistiku sú ideálne. Zastávky si robíme pri rázcestiach a dopĺňame tekutiny.
Hnilická Kýčera a kolmý zostup dole
Stúpame a klesáme a opäť stúpame. Zdá sa to byť nekonečné, ale cítim, že vrchol je už na dosah. A veru po chvíľke opúšťame les a ocitáme sa na Hnilickej Kýčere. Kľak – náš dnešný cieľ je priamo pred nami. Stále akosi vzdialený. Stále mi nejde do hlavy, že smerujeme až tam. Urobíme si prestávku a vyberáme vďačné tuniaky v konzerve a rôzne iné maškrty. Po oddychu sa pomaly chystáme zdolať prudké klesanie. Našťastie blato nie je až šmykľavé a vyzerá to na pokojný zostup. Opak je však pravdou a o malú chvíľu som na zadku. Zdvíham sa a pokračujeme pomaly ďalej až k rázcestiu. Tam zisťujeme, že kúsok po zelenej značke je prameň a tak k nemu zamierime. Cesta k prameňu je samé blato no netrvá dlho a o chvíľu sme pri studničke. Prameň tečie a tak dopĺňame zásoby a ja čistím nohavice.
Čarovné miesto – Skalky
Po prestávke pokračujeme v ceste. No hneď aj zablúdime. Zláka nás dlhá pekná rovná cesta. Vrátime sa preto späť a odbočíme smerom na lúku do kopca. Krásne to tu rozvoniava. V sedle pod Úplazom vstupujeme do lesa a čaká nás prudký výstup až k turistickému rázcestiu Janková, kde sa nachádza krásne spravené posedenie. Odtiaľ smerujeme príjemnou cestou na Skalky. Toto miesto nás absolútne očarilo. Nádherné výhľady a všade krásne skaly. Sadáme si a žujeme gumených medvedíkov a vychutnávame si kľud a pohodu. Najradšej by sme tu ostali. No čaká nás ešte dlhá cesta a tak sa zberáme na odchod.
Krásy Ostrej skaly
Cesta pokračuje po rovinke a sklesávame pár výškových metrov. Obdivujeme krásne lúky a veľké bedle, ktoré na nich rastú. Cez lúku prebehne aj majestátna laň. Všade je to samá materina dúška, ale aj iné kvetenstvo. Prichádzame do Vríčanského sedla a opäť vstupujeme do lesa a opäť stúpame až k Ostrej skale. Alica navrhne, aby sme sa išli na ňu pozrieť. A veru bolo sa na čo pozerať. Krásne skaly a výhľady až na Martinky. Kľak, ale nebolo vidieť. A za chvíľu sme pochopili prečo. Z vyhliadky sme sa vrátili na značku a jemným klesaním sme pokračovali lesom. V ovzduší bol cítiť medvedí cesnak. Miestami sme sa predierali hustým porastom . Po zdolaní tohto úseku vychádzame z lesa na skaly a obdivujeme výhľady. Zdá sa nám, že Kľak máme už na dosah. Ale kdeže!
Nekonečné cesta a strmé záverečné stúpanie
Opäť vstupujeme do lesa a opäť z neho vychádzame na skaly. Zrazu vidíme Kľak a veru nie je vôbec tak blízko ako sme si mysleli. Pokračujeme ďalej v ceste a začína aj stúpanie. Veru mám už dosť. Prichádzame k rázcestiu pod Kľakom a stúpanie je ešte strmšie. Vravím si cieľ je už na dosah. Stúpame, stúpame a cieľ nikde! Už začínam byť naozaj zmorená. Zastavujem a predychávam. Kde je ten Kľak človeče dobrý? Koľko ešte tých zákrut bude? A zrazu konečne vidím rovinu a kríž. Spasenie. Dychčím a sadím na kameň. Vyťahujem vodu a hltavo pijeme. Sme tu! Dokázali sme to. A stíhame aj posledný spoj do Prievidze. Dali sme to ako prvé šampiňóny. Robíme vrcholovú fotku a krátko sa občerstvíme. A hybaj dole po žltej do Fačkovského sedla.
Záverečná žltá do Fačkovského sedla
Rezko kráčame dole kopcom cez skaly a následne lesom. Už aby sme boli v cieli. No ten zas nie a nie prísť. Najskôr to bol nekonečný les. A keď sme konečne vyšli na lúku čakalo nás ešte mierne stúpanie lúkou a následne opäť klesanie. Prichádzame do lesa a skratkami schádzame dolu. Cítim kolená a zatínam zuby. Už len chvíľa a potom ďalšia chvíľa. Nekonečný les. Ďalšia dlhá chvíľa. A v závere stretávame partia Čechov, ktorí tvrdili, že o takomto čase malo už pršať. Neviem odkiaľ to mali a našťastie sa to nesplnilo. Zdolávame záverečnú časť našej cesty popri lúke a pred sebou vidíme už veľké parkovisko. Ešte posledných pár krokov a sme na zastávke. Včas! Naše putovanie sa konči a my nemôžeme uveriť tomu čo sme dnes prešli!
Naozaj sme také šampiňóny !
ZHRNUTIE
1.deň – 19,4km/11,5hh – nocľah na chate pod Chlebom – 30eur/1os
2.deň – 11,5km/5h – nocľah s vlastným spacákom – 20eur/1os
3.deň – 18,1km/8h – nocľah zadarmo
4.deň – 14h/34,5km