Predpokladám, že keď si si otvorila tento článok, naša príroda ti nie je ľahostajná tak ako aj mne. Možno si si už vyskúšala prespať na útulni, a možno aj na takej, kde si sa o všetko musela postarať úplne sama. Nuž, nie je to úplne jednoduché. Je to ozajstné vystúpenie z komfortnej zóny, a môžem ti to potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti.
Ak patríš do tej skupiny ľudí, ktorí to ešte neabsolvovali, určite ti to odporúčam. Prídeš tam na nové myšlienky, a je to naozaj fascinujúce. Presne týmto pocitom je venovaný jeden môj nedávny článok, ktorý si tiež môžeš prečítať tu.
Turistické útulne bez chatárov
Ak sa teda rozhodneš prespať na útulni, kde sa o tvoj komfort nepostará žiadny chatár, a kde si odkázaná len sama na seba, je fajn si pripomenúť, ako by si sa tam mala správať, aby si sa tam bez hanby mohla znova vrátiť, a aby po tebe nezostala škaredá spúšť. Poďakuje sa ti za to nielen príroda, ale aj každý ďalší návštevník útulne. Poďme si teda povedať 7 základných pravidiel, ako by sme mali na útulni správať.
„Príroda nikdy neporuší vlastné pravidlá.“
1. pravidlo: To čo si so sebou donesieme, si odnesieme aj naspäť.
Pre mňa je toto jedno zo základných životných pravidiel, pretože rodičia ma odmalička učili hádzať odpadky len do koša. Nie je to fér voči prírode, a vyzerá to naozaj škaredo, keď ich vidíme pohodené niekde na zemi. Nerobíme to ani doma, tak prečo by sme to mali robiť vonku?
V prípade útulne a jej okolia to teda znamená, že ak si donesieme so sebou nejaké jedlo, a zostanú nám tam nejaké odpadky na vyhodenie, zbalíme ich do ruksaka a tak, ako sme ich doniesli hore, si ich pekne odnesieme dole, a vyhodíme ich až doma. Neporiadok na útulňu nepatrí, a vždy sa preto snažíme opustiť útulňu v lepšom stave, než sme ju našli, keď sme ju navštívili.
2. pravidlo: Ak chceme teplo, nazbierame si drevo.
Zaobstarať si teplo počas celej noci je niekedy naozaj náročné. Ak sa v útulni nachádza nejaká piecka, a nájdeme tam so šťastím aj nejaké zvyšné drevo od predchádzajúcich návštevníkov, samozrejme, že ho môžeme použiť. Ale v takom prípade je potom od nás viac než vhodné doplniť toto drevo aj o vlastné, ktoré nazbierame v okolí útulne. Vždy sa snažíme zbierať čo najsuchšie drevo, aby to dobre horelo, a zbytočne nedymilo. Ja som sa už po posledných skúsenostiach poučila, a vždy so sebou na útulňu nosím zápalky, tuhý podpaľovač a nejaké staré noviny.
Nie vždy to totižto na útulni nájdeme, a tieto tri veci nás môžu v noci naozaj zachrániť. Môže sa nám však stať, že na útulni piecka nebude, ale vnútri nej bude len nejaké malé ohnisko. V tomto prípade je veľmi dôležité, kúriť s čo najsuchším drevom a počas horenia ohňa pravidelne vetrať, a dávať pozor, aby sa spolu s drevom nerozhorela aj útulňa.
3. pravidlo: Pred odchodom dôkladne vyčistíme použitú piecku.
Ak sme na kúrenie, poprípade aj zohrievanie jedla a vody, použili v útulni piecku, je potrebné ju pred naším odchodom vyčistiť. Ako by to vyzeralo, keby tam každý po sebe zanechal popol? Asi by sa to nikomu z nás nepáčilo, nájsť piecku v takomto stave. Ak je v útulni piecka, určite tam bude aj nejaká metlička, tak šup šup, pekne to po sebe vyčistíme.
4. pravidlo: Voda je základ života na Zemi.
Pred príchodom na útulňu si vždy zisťujeme, či sa v jej okolí nachádza nejaký prameň alebo studnička. Nie vždy to tam nájdeme, a v takom prípade si musíme priniesť dostatočné množstvo vody sami, aby sme mali nielen dostatok tekutín, ale aj na ranné umytie seba a tiež príborov a nádob, ktoré sme v útulni použili napríklad na zohriatie jedla a čaju na piecke alebo vo vlastnom variči. Ak pri útulni tečie nejaký prameň vody, neznečisťujeme ho.
Myslime, prosím na to, že ho ľudia budú potrebovať aj o 20 rokov, tak nech ho aj oni dokážu nájsť a použiť, tak ako my teraz. Je predsa krásne nájsť v prírode čistý priezračný potôčik, z ktorého sa nemusíme báť napiť, no nie? Ale ako bonus mám pre Vás ešte jeden skvelý tip. Ak sa na útulňu chystáme v zime, je veľká pravdepodobnosť, že v jej okolí bude aj dostatok snehu.
Ak sa nám teda stane, že vlastnej vody budeme mať nedostatok a prameň vody bude napríklad zamrznutý alebo znečistený, môžeme si nazbierať sneh, a roztopiť ho. Ale musíme myslieť na to, že takáto voda je demineralizovaná a preto odporúčam nosiť so sebou aj nejaké prídavné minerály.
5. pravidlo: Toaleta a čistota.
V tých šťastnejších prípadoch nájdeme pri útulni aj nejakú tú latrínu. Tu teda platí to isté pravidlo. Doma si na toalete udržiavame čistotu, tak sa tak isto správajme aj v latríne. Nie je to však pravidlom, že v okolí útulne nejakú nájdeme.
Čo teda robiť v takomto prípade? Znova opakujem, ani doma nechodíme na toaletu pred vchodom, takže ak útulňa nie je zasypaná metrovým snehom, vždy sa snažíme zájsť aspoň do najbližšieho lesíka, a ukryť to niekde za stromom, kde to uškodí čo najmenej a nebude to takmer vôbec vidno. Samozrejme, znova sa snažíme za sebou zanechať čo najmenej odpadu. V tomto prípade teda neplatí, že to čo sme si doniesli, si musíme aj odniesť, iba že by sme veľmi chceli. ☺
Aby sme však predišli hromadeniu vreckoviek a toaletného papiera v lesoch, môžeme použiť handričku na cikanie značky Kula Pee Cloth. Bola by som veľmi rada, keby som vďaka nej spôsobila revolúciu v používaní toalety v prírode, a že vreckovkám v okolí turistických chodníkov bude koniec.
6. pravidlo: Buďme k sebe ohľaduplní.
Ak sa nám náhodou stane, že na útulni nie sme sami, mali by sme sa navzájom rešpektovať a tolerovať. Útulňa nikdy nie je len naša, a útulňou sa volá preto, lebo sa tam potrebujú ukryť pred tmavou nocou a chladnou zimou aj ďalší turisti. Ja osobne sa každej takejto spoločnosti vždy celkom poteším, pretože čím viac ľudí, tým väčšia sranda a tým menšia zima. A možno aj zážitky a kontakty na celý život.
7. pravidlo: Pomôžme aj budúcim návštevníkom.
Priniesli sme si so sebou už spomínané veci, ako sú napríklad zápalky, tuhý podpaľovač, noviny na rozhorenie ohňa, poprípade aj nejaké sviečky, a niečo z toho sme nepoužili? Môžeme to na útulni nechať pre budúcich návštevníkov. Toto je teda jediná výnimka, čo tam môže po nás ostať, a nikomu tým neuškodíme.
Práve naopak, určite to nejaký návštevník v budúcnosti ocení, a toto môžem tiež potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Raz sa mi už totižto s kamoškou stalo, že sme si noviny zabudli v aute, a zápalky sme nemohli nikde nájsť. Na tej útulni však nejaké zostali, a našli sme tam aj zapaľovač. Bez nich by sme sa v tej zime asi len ťažko zohriali.
Bonusové pravidlo – Dobrovoľný príspevok na prevádzku útulne.
Ak v útulni uvidíš papierik, na ktorom je uvedený nejaký IBAN, a pri ňom napísané, že môžeš dobrovoľne prispieť za strávenú noc na útulni, určite to urob. Ja si osobne myslím, že ľudia, ktorí sa o jej prevádzku starajú, si takúto finančnú pomoc naozaj zaslúžia. A ak chceme, aby tu útulne boli aj o niekoľko rokov, je našou povinnosťou, prispieť aspoň nejakou malou čiastkou. Určite to pomôže minimálne tak, ako keď im pomôžeme narúbaním dreva a uprataním celej útulne pred naším odchodom.
„Manere montinus!“ (z lat. „Vidíme sa na horách!“) ☺
Podeľ sa o svoj tip na výlet, a píš blogy na zenynahorach.sk
Máš aj ty super tipy na výlety, o ktorých by si chcela napísať? Chceš sa podeliť o skúsenosť s outdoor výbavou? Alebo o inšpiratívny horský zážitok? Pridaj sa do tímu blogeriek a píš články na náš blog! Ozvi sa nám emailom na ahoj@zenynahorach.sk a spoločne doladíme potrebné detaily. Tešíme sa na Teba!
A ak písanie zrovna nie je tvoja šálka kávy, no chcela by si sa podieľať spolu s nami na budovaní akčnej ženskej komunity, ozvi sa nám tiež a určite niečo vymyslíme. :))
