Veľký Choč sa na mojom zimnom turistickom wishliste objavil úplne náhodne. Spĺňal však všetky atribúty zimnej turistiky – celoročná prístupnosť, stredne ťažko náročný výstup, a to najdôležitejšie – výhľady. Posledný bod budem v najbližších riadkoch skloňovať viac. Ale pekne poporiadku, najprv základné info.
Veľký Choč – jeden z najkrajších vrcholov Slovenska
Veľký Choč je so svojou nadmorskou výškou 1611 m n. m. najvyšším vrcholom Chočských vrchov. Je dominantou Oravy aj Liptova. Vďaka nádherným kruhovým výhľadom je často súčasťou rôznych rebríčkov s najkrajšími vrcholmi Slovenska. Je preto je aj turisticky veľmi vyhľadávaný. Populárny bol aj medzi básnikmi, obdivoval ho napríklad Hviezdoslav. Pristupný je z viacerých smerov – Vyšného Kubína, Lúčok, Likavky či Jasenovej. Jednou z najobľúbenejčích a zároveň aj najrýchlejších je však trasa z Valaskej Dubovej. Tú sme si na výstup zvolili aj my.
Najprv po modrej
Do Valaskej Dubovej prichádzame skoro ráno. Pár minút po svitaní. Auto parkujeme na parkovisku, ktoré online mapy označujú ako “Parkovisko pre turistov”. Je spoplatnené, ale len symbolicky.
Počasie zatiaľ vyzerá celkom k svetu. Sem tam mráčik, ale nič tragické. Míňame obecný úrad, potom autobusovú zastávku, za ktorou sa napájame na modrú turistickú značku. Prechádzame popri zástavbe domov až sa dostávame do lesa. Keďže posledných pár dní bolo vonku pomerne teplo, spočiatku chodíme viac po blate ako po snehu. Cestu spestrujú informačné tabule venujúce sa napríklad miestnej faune a flóre.
Približne po 20 minútach prichádzame k turistickému prístrešku. Povrch chodníčka je už celý pokrytý kašovitým snehom. Na topánky si nasadzujeme nesmeky a pokračujeme ďalej. Ide sa nám ľahšie a užívame si zasneženú prírodu.
Potom po zelenej
Po troch kilometroch chôdze sa dostávame k smerovníku Stredná Poľana. Slniečko krásne svieti a my sa napájame na zelenú turistickú značku. Spočiatku je stúpanie mierne, po pár minútach sa ale zostruje a zostáva také prakticky až po vrchol.
Na naše nemilé prekvapenie sa asi pol hodinu pod vrcholom dostávame do totálnej hmly. Trochu sklamaní pokračujeme ďalej. Okolo nás snehu až po kolená, stromčeky a kríky sú krásne pocukrované, výhľady kvôli hmle žiaľ žiadne. Tesne pred vrcholom na krátkom úseku cestu zabezpečujú kovové reťaze.
Horské divadlo na vrchole
Dostávame sa na vrch Veľkého Choča. V nohách máme necelých 5 kilometrov a viac ako 900 výškových metrov. Hmla však stále pretrváva. Boli by sme sa aj hneď vrátili. Meteoradar však do niekoľkých minút sľuboval vyjasnenie. Posilnení čajom a lepeňákmi sa dávame do reči s inými turistami, ktorí tiež čakajú na výhľady. A skutočne, po pár minútach sa hmla začne prelievať a my sa dívame na úžasné horské divadlo. Postupne sa odkrývajú výhľady najprv na západnú stranu, potom na Liptovskú Maru a nakoniec začnú vykukovať aj Tatry. Veľký Choč je naozaj pán výhľadov.
Meteoradar sa teda nemýlil a oplatilo sa počkať. Podľa ružice postavenej na vrchole identifikujeme kopce Malej a Veľkej Fatry, Západných aj Nízkych Tatier. Nabití energiou z výhľadov sa vraciame rovnakou trasou späť do Valaskej Dubovej.
Tento článok pre teba napísala Horsalka Tami 🙂
Podeľ sa o svoj tip na výlet, a píš blogy na zenynahorach.sk
Máš aj ty super tipy na výlety, o ktorých by si chcela napísať? Chceš sa podeliť o skúsenosť s outdoor výbavou? Alebo o inšpiratívny horský zážitok? Pridaj sa do tímu blogeriek a píš články na náš blog! Ozvi sa nám emailom na ahoj@zenynahorach.sk a spoločne doladíme potrebné detaily. Tešíme sa na Teba!
A ak písanie zrovna nie je tvoja šálka kávy, no chcela by si sa podieľať spolu s nami na budovaní akčnej ženskej komunity, ozvi sa nám tiež a určite niečo vymyslíme. :))
