Zvesti o Horsalkách sa šíria…
Dlhšiu dobu som sa pohrával s myšlienkou skúsiť skialp. Keď som bol na bouldri s kamoškou, ktorá mi povedala o Horsalkách, sa to prelomilo. Po jej výkladoch, aká je to super partia, padlo rozhodnutie. Naučím sa skialp a zároveň spoznám tých super ľudí, o ktorých mi s nadšením rozprávala. Na druhy deň som písal email. Nasledoval telefonát so Zuzkou, ktorá bola milá a ústretová a všetko podstatne sme dohodli. Všetky inštrukcie došli a ja natešený ako ako pri vianočnom stromčeku som začal baliť.
Začiatky s úsmevom – smer Sliezsky dom
Cesta zbehla a už sme sa zoznamovali so zbytkom partie a inštruktorkou Maruškou. Večer zbehol a už celý natešený zapíname lyže a dostávame inštrukcie pre začiatočníkov. Ako to už býva, každý začína s úsmevom a suchým tričkom, no to tričko sa už po prvom kilometri mierne orosilo. Bolo jasné, že Sliezsky dom nebude zadarmo.
Kilometre pribúdali úmerne ako síl ubúdalo. Rozhovory, srandičky síce cestu spríjemňovali, ale nohy oťažievali. Vyskytli sa aj nejaké nevoľnosti, čo mi aj vyhovovalo ako dôvod, aby som mohol spomaliť, keďže som gentlemansky ponúkol pomoc s nosením ruksaku, ktorý sa nezdal byť ťažký. Ale bolo to iba zdanie 🙂
Zaslúžená odmena a zjazd
Daň za vypožičané lyžiarky bola vcelku prijemná v podobe zmeravenia chodidiel. Veru, požičiavanie výbavy vie byť zradné, keď ju skúšaš na predajni zdá sa byť všetko v poriadku, no až pri reálnom šľapaní sa ukaže, či ti lyžiarka naozaj sedí. A u mňa veru nesedela.
Zaslúžená kofola na Sliezskom dome v reštike s gulášom pomohli hneď zabudnúť na tú otročinu, avšak nasledoval zjazd. Ten popisovať radšej nebudem, lebo to bolo amatérske crosscountry spojené s nekoordinovanou akrobaciou. Kopec srandy a zábavy a po chvíli sme už pri autách. Nasledovala večera, sauna a príjemné posedenie
Nedeľná Salatínska dolina
Nedela. Nové lyžiarky a nová sila. Šliapanie do kopčeka ubiehalo, no síl ubúdalo. Teda, aspoň mne. Roháče-Spálená ma celkom vrelo privítali, čo sa ukázalo aj na mojich hodinkách s priemerným tepom 160. Zopár zákrut a už sedíme a popíjame čaj na teraske bufetu. Po posilnení už šliapeme záverečnú časť k výstupnej stanici sedačky a dobiehame zvyšok partie. Po debate zvyšok postupuje kosodrevinou a my s Rolandom usudzujeme, že im dáme náskok a tak vyberáme termosky s čajom.
Oblúky dole svahom
Po posilnení sa vyberieme kľukatým chodníkom cez kosodrevinu. Na horizonte podľa náročnosti terénu, ktorý je za lanovkou už off piste usudzujeme, že bude lepšie sa vrátiť a počkať na partiu v čajovni. Netrvalo dlho a už sa vrátili k nám a nasledoval zjazd. Pri pohľade na Marušku ako ladnými oblúčkami schádza po zjazdovke si vravím, tak to dám aj ja. Po 15 ročnej pauze od lyžovania nesmelými pohybmi schádzam zjazdovku. Maruška mi dáva cenné rady ako to zvládnuť čo najlepšie.
Živí a zdraví sa stretávame na parkovisku. Endorfíny sa vyplavujú, a dobrá nálada je u každého zúčastneného. Nasleduje večera a rozlúčenie sa so všetkými účastníkmi zájazdu.
Aj dnes mám ešte stále príjemné pocity z celého výletu a som rád, že som spoznal časť Horsaliek. Každému to vrelo odporúčam, lebo stretneš len a len príjemných ľudí, ktorí majú rovnaké záľuby a záujmy ako ty. Už teraz sa teším na ďalšie stretnutie.
Tento blog pre teba napísal náš „horsal Erik“ 🙂
Podeľ sa o svoj tip na výlet, a píš blogy na zenynahorach.sk
Máš aj ty super tipy na výlety, o ktorých by si chcela napísať? Chceš sa podeliť o skúsenosť s outdoor výbavou? Alebo o inšpiratívny horský zážitok? Pridaj sa do tímu blogeriek a píš články na náš blog! Ozvi sa nám emailom na ahoj@zenynahorach.sk a spoločne doladíme potrebné detaily. Tešíme sa na Teba!
A ak písanie zrovna nie je tvoja šálka kávy, no chcela by si sa podieľať spolu s nami na budovaní akčnej ženskej komunity, ozvi sa nám tiež a určite niečo vymyslíme. :))
