Ruta de Pedra en Sec – Dry Stone Route alebo Cesta suchého kameňa, je diaľkový trek vedúci cez pohorie Serra de Tramuntana na ostrove Mallorca (Španielsko). Hlavný trek má približne 140 km. Je značený ako GR221 a vedie od mestečka Port d’Andratx do Port de Pollença. Trasa je obojsmerná, takže dá sa ísť zo západu na východ alebo naopak. Okrem hlavnej trasy existujú aj rôzne alternatívne cesty, ktoré sa na ňu napájajú (značené ako GR 221.1, GR 221.2,…). Celkové prevýšenie na trase je okolo 6000 m. Odporúčaná sezóna na trek je od marca do konca októbra, pričom sa treba vyhnúť letu, kvôli veľkým horúčavám. No ide to aj v zime 🙂
Ako prišiel nápad prejsť trek GR221?
Presne 2.12.2024 dostávam impulz na naplánovanie nejakého treku na január/február. Doma ma už žerú mrle, denné svetlo krátke, do leta ďaleko a tak začnem pozerať, kam by sa dalo odcestovať na 5-10 dní. Najlepšie za lacný peniaz. Pozerám lety z Viedne a aha-ho! Palma de Malorca 15-20€ jednosmerne. Výborne!
O treku GR221 som sa dozvedela pred pár rokmi od mojej najlepšej kamošky Romči, takže ako prvú oslovím ju, či si nechce isť so mnou splniť sen hneď prvý mesiac v novom roku. Žiaľ, dospelácky život je neúprosný. Čaká ju neodkladná prerábka bytu, tak teda musím hľadať parťáčku inde.
Na návšteve u rodičov len tak spomeniem, čo mám v pláne, na čo sa ihneď, s veľkým nadšením, chytí moja mamina, že ona by sa veľmi rada ku mne pridala. Je tu však jeden háčik. Musí to byť ešte počas zimných prázdnin, kedže pracuje v školstve. A tak presne o mesiac 2.1.2025 sa presúvame na letisko Viedeň, kde nám na druhý deň o 6:00 ráno letí Ryanair do Palmy. Jeden batoh (s turistickými paličkami, tyčkami a kolíkmi zo stanu) odbavíme do podpalubia, a druhý, s ľahšími vecami, letí s nami na palube lietadla ako príručná batožina.
Z letiska do Palmy
Samotný let trvá 2,5 hodiny, čo je tak akurát na nízkonákladové cestovanie, kým ma začne bolieť celý človek. Letisko Palma de Mallorca PMI sa aktuálne prerába a mimo sezónu nie je veľmi rušné. Priamo pred letiskom stojí autobus A1, ktorý za jednotnú sumu 5€ berie pasažierov do centra mesta Palma. Zastávky sú len na znamenie, preto si treba odsledovať polohu. Palma nás víta krásnymi 16°C a pri príchode ani len netušíme, aké budeme mať šťastie na počasie počas celého treku. Naše prvé kroky smerujú do outdoorového obchodu Kenia, kde si zaobstaráme plynovú kartušu a dve dehydratované jedlá. Neskôr zastávka v potravinách a nákup jedla na dva dni. Po nulovom spánku na letisku sa tešíme do hostela. Zaspávame už okolo 18:00.



1. deň treku: Sant Elm – Refugi Coma d’en Vidal
Presun na štart
Budíček 5:20, potichu si berieme veci a balíme sa na chodbe, aby sme nerušili nočný kľud na izbe. Ešte spiacou Palmou kráčame na autobusovú stanicu asi 15 minút. Autobusová stanica sa nachádza v podzemí. Náš trek nezačíname v Port d’Andratx, kde je oficiálny začiatok (alebo koniec), ale v mestečku Sant Elm, vzdialeného asi 7,5km. Do Sant Elm nevedie priamy spoj z Palmy, preto nasadáme najskôr na bus číslo 101 a na okraji mesta Andratx prestúpime na bus číslo 121. Cesta busmi nás vyjde na približne 7€/osoba. Vo všetkých autobusoch sa dá platiť kartou – karta sa pri vodičovi priloží na určené miesto a pri vystupovaní sa treba opäť pípnuť. Ak sa nepípneš, pokuta je 0,30€.
Sant Elm a prvé kroky
Do Sant Elmu prichádzame presne o 8:00. Obloha je romanticky ružová z východu slnka. V pozadí ostrov Sa Dragonera (Dračí ostrov), na ktorý sa v letnej sezóne robia plavby loďou. Prechádzame mestečkom, všade ešte zatvorené okenice, ticho. Maminu upozorňujem, že rannú kávičku asi mať nebude, keďže španielska kultúra neuznáva rána 😀 . Na naše šťastie nájdeme jednu otvorenú kaviareň, kde si mamina pochutná na káve a ja na prvom čiernom čaji. Prvom z mnohých, kedže na Mallorce majú len dva typy čajov – čierny a zelený.
Značenie trasy
Počas mojej prípravy na GR221 mnohé zdroje uvádzali, že začiatok treku nie je veľmi dobre značený. Asi sme však vychytali obdobie, kedy práve značkári dokončili svoju robotu :).
Už prvé kilometre nás sprevádzajú novučké drevené stĺpiky a smerovníky. Na smerovníkoch počas cesty uvidíte časy (podobne ako na našich), kilometre (ako v ČR), obidva údaje naraz, alebo aj vôbec nič 😀 . Okrem drevených stĺpikov je potrebné sledovať aj kamenných mužíkov, hlavne vo vyšších polohách.



Prvé výhľady a nádherné scenérie
Prechádzame okolo kláštora La Trapa, ktorý turistom poskytuje možnosť stanovania na pozemku. Stretávame tu prvých hikerov – Čechov, ktorí trek už končia. Práve Česi sú početná skupina na GR221 🙂 . Odovzdávajú nám štafetu slnečného počasia (ani raz im nepršalo) a pokračujeme ďalej. Otvárajú sa prvé výhľady na členité pobrežie a majestátne pohorie Serra de Tramuntana.





Pozor na vodu
Je 4. január, vonku asi 17˚C, pocitovo 25°. Každá si nesieme 3,3 L vody a vieme, že si ju nesmieme celú vypiť. Až do mesta Estellencs nie je spoľahlivý zdroj pitnej vody. V meste budeme až zajtra doobeda. Filter nosím pre istotu so sebou. Plánujeme spať pri refugiu Coma d’en Vidal, pri ktorom podľa mapy má byť voda, ale realita je taká, že je to napájadlo pre zvieratá. Prichádzame ku refugiu, každá máme ešte 1,5 L vody. Akurát na navarenie večere, čaju pred spaním a hygieny. Zhodujeme sa na tom, že ísť v teplejšom počasí by nebola sranda.
Stanovanie
Samotné refugi (chata) Coma d’en Vidal nie je v prevádzke a nieje tu ani voda. Ale aj keď chata nie je otvorená, na terase, pod strieškou, je dosť miesta na spanie. Na Mallorce stanovanie dovolené nie je, pretože skoro celý ostrov sú súkromné pozemky (väčšinou oplotené). Keď však dodržíš zásadu, že po sebe vôbec nič nezanecháš, zakempíš večer a pobalíš sa so svitaním, nemal by byť problém. Prvá noc je extrémne veterná, do stanu nám nafúka asi kilo prachu a piesku 😀 .


Na tomto mieste (ani vo väčšine horských oblastí) nie je mobilný signál.
Prvý deň: 20 km, prevýšenie 1170 m. Mapa trasy.
2. deň treku: Refugi Coma d’en Vidal – Esporles
Ráno sa oprášime, zbalíme a naklesáme 6 km do mesta Estellencs. V meste chytím signál, vygooglim jedinú otvorenú kaviareň (je nedeľa a v nedeľu sú v Španielsku obchody zatvorené). Dám si perfektný meninový koláč a čaj (čierny :D). Stretávame tu jedného chalana z Čiech, s ktorým sa míňame nasledujúci deň. V kaviarni nám doplnia vodu a milá čašníčka nám daruje 4 mandarínky. Lepšie som nikdy nejedla :).

Olivovníky a citrusy
Olivovníky. Všade samé terasy s nádhernými starými olivovníkmi. Obzvlášť na trase z Estellencs do Esporles. Celý ostrov je nimi posiaty, rastie to tu ako burina. A ešte citrusy. Pomaranče, mandarínky, citróny všade vôkol :). Jednu mandarínku sa mi podarí aj uchmatnúť, ale asi ešte nie je zrelá :D.







Zásob máme dosť – do mestečka Banyalbufar nezachádzame
Trasa GR221 sa pred mestečkom Banyalbufar rozdvojuje, ale vzhľadom na to, že máme dosť vody aj jedla na aktuálny deň, nepotrebujeme zachádzku. Prepáč Banyalbufar. Obedy riešime suchými klobáskami (ešte z Palmy) a tortillami s jahodovým džemom.
Večer zakempíme kúsok pred Esporles. Noc je veľmi kľudná a hlavne bez vetra :).


Druhý deň: 20 km, prevýšenie 500 m. Mapa trasy.
3. deň treku: Esporles – Refugi Can Boi, Deià
Čaká nás náročný deň. Vyrazíme o 7:20, ešte s čelovkami, do mesta Esporles. Bez raňajok, dúfajúc, že v meste bude niečo otvorené takto skoro ráno a v sviatok. Je. Pekáreň s čerstvým pečivom sa postará, aby sme deň nezačali s prázdnymi žalúdkami 🙂. Vody máme ešte dosť do ďalšieho mesta Valldemossa (9,5km).
Chýbajúca značka
Dnešnú noc máme naplánovanú v mestečku Deià v refugiu Can Boi. Podľa mapy nám trasa do Deiy má trvať 9,5 h. Denné svetlo 6. januára je tak do cca 17:45 a kedže posledné 4 km sú v horách v náročnejšom teréne, dosť ma rozhodí, keď za mestom Esporles zistíme, že ideme už 20 minút zle. Na smerovníku chýba tabuľka, ktorá naznačuje odbočenie doprava. Keď sa po skoro 2 km pozriem do mapy, skoro ma prekotí. Zápasíme s denným svetlom a takáto banálna chyba. Nevadí, naštastie bola iba jedna :).
Valldemossa
Do Valldemossi sa veľmi tešíme. Nie len preto, že je to krásne historické mestečko, ale si konečne môžeme doplniť vodu, jedlo a kúpiť kávu. Veľké sedenie nehrozí (skrz ranný omyl). Kapučíno, káva, dokúpenie vody, dve bagety a šup nastúpať 600 m. Pomaly sa začína zdvíhať vietor a pribúda oblačnosť. Nechceme zmoknúť, tak pridáme do kroku. Hore sa nám však naskytnú dychberúce výhľady, pri ktorých zjeme neskorý obed. Prvý krát obliekame bundy, kvôli studenému vetru.
Po kochaní sa nasleduje nekonečné strmé klesanie do Deiy s jemným poprchaním na posledných 2 km. Do refugi prichádzame pred šiestou večer.















Ako funguje Refugi
GR221 ponúka dokopy 6 refugi. Sú to turistické ubytovne, spí sa vo viac lôžkových izbách. Všade je teplá sprcha, voda, WC, Wifi, elektrika. Luxus 🙂. Základná cena je 14€, dopláca sa za obliečky. My spíme vo vlastných spacákoch. Rezervovať ubytko sa dá online na každú ubytovňu, avšak až od tretieho nasledujúceho dňa. Skôr len telefonicky. Ja som dopredu nerezervovala nič, ideme mimo sezónu, nebojím sa, že bude plno. Celkovo spíme na troch ubytovniach. Úroveň ubytovní je všade veľmi dobrá. V sezóne však môžu byť kapacity naplnené, treba na to myslieť.
Za 10€ sa dá dokúpiť večera, raňajky za cenu 5€. Večera je pre všetkých o 20:00 a podáva sa len jedno jedlo. Každý si nakladá sám. Preto, ak si vegetarián, treba dopredu povedať a pripravia niečo aj vege. Prvý večer máme niečo ako guláš, druhý večer pečené mäso s hranolkami a zeleninou a posledná večera je veľmi zaujímavá kombinácia – pečené kuracie stehná na cibuľovej omáčke s pečenými zemiakmi a ľadovým šalátom.
Raňajky sú o 8:00 a máme vždy chlieb, maslo, šunku, syr, džemy a v cene kávu/čaj.
Refugi Can Boi v Deia poskytuje aj fén, tak som si aspoň raz umyla vlasy :D.
V našej prvej ubytovni nás je len 5. My dve, jeden Nemec a manželský pár z Belgicka. S Belgičanmi sa stretávame do konca treku, vymeníme si aj kontakty, lebo plánujú prísť na Slovensko :).
Tretí deň: 25 km, prevýšenie 1400 m. Mapa trasy.
4. deň treku: Refugi Can Boi, Deià – Sóller
Po poriadnom spánku v posteli máme pred sebou nenáročný deň. Len 12 km do Solleru bez výrazného prevýšenia. Pohodička :). Nemusíme sa vôbec ponáhľať. Netlačí nás denné svetlo. Vychutnávame si každý krok. Hladkáme miestnych somárikov, fotíme olivovníky a obdivujeme pomarančové sady. Dokonca aj batohy máme ľahké, pretože neťaháme toľko vody, čo v prvé dni :).
Ešte ráno rezervujem cez booking hostel v Solleri. Hostel odporúčam – súkromná izba, so sprchami a wc na chodbe.





Na obed sa vybrieme do miestneho podniku, kde pani nevie po anglicky, ale najeme sa kráľovsky.
V potravinách dokúpime zásoby jedla na posledné tri dni.
Štvrtý deň: 12 km, prevýšenie 450 m. Mapa trasy.
5. deň treku: Sóller – Refugi Tossals Verds
Šľapať začíname pred ôsmou a po asi hodine sa dostávame vyššie nad mesto, odkiaľ máme výhľad na prebúdzajúci sa Soller. Ako za odmenu 🙂 .
Čo je veľmi príjemný pocit – na ceste pribúda voda, pramene. Poteší nás aj malý potok.
Za sedlom coll de l’Ofre sa otvára dolina, na konci ktorej sa nachádza priehrada de Cúber. Spolu s priehradou del Gorg Blau slúži ako zdroj sladkej vody pre celý ostrov. Vidíme aj najvyšší vrch Mallorcy – Puig Major (1436 m), na ktorom je vojenský radar.
Pôvodne chcem prespať pri priehrade, ale českí turisti nás odradia. Mali veľmi studenú noc. Teploty sa tam môžu pohybovať okolo bodu mrazu. Neriskujeme a mierime na horskú chatu Tossals Verds. Rezerváciu robím telefonicky.








Trošku adrenalínu pred chatou Tossals Verds
Po obednej sieste pri priehrade stúpame do sedla coll del Portellet, kde kúsok od neho nachádzame vraky lietadla.
Viem, že pred chatou Tossals Verds by mal byť nejaký exponovaný skalnatý úsek s reťazami, ale realita bola trošku horšia. Trošku adrenalínu, ale zvládli sme to 😀 . Kto však má problém s reťazami, odporúčam vyhnúť sa tejto trase. Na chatu sa dá prísť aj zo severnej nenáročnej časti cez sedlo Coll des Coloms.









Dnes sme na izbe s párom z Británie, ale na ostrove bývajú už 10 rokov. Pracujú na lodi a teraz mimo sezóny, majú čas na turistiku 🙂 . Zbalili si asi 10 kg orieškov, tak dostávame vrecko pistácií :D.
Piaty deň: 18 km, prevýšenie 1200 m. Mapa trasy.
6. deň treku: Refugi Tossals Verds – Refugi Son Amer, Lluc
Asi je naozaj január
Začal šiesty deň. Trošku nám dochádza, že zajtra je koniec 🙁. Aby nám nebolo ľúto, celý čas fúka odporný, studený a nárazový vetrisko. Taký, aký poznáme doma na horách 😀 . Keď vyšľapeme do sedla Coll des Prat (1205 m), spomeniem si, že som si chcela spraviť zachádzku na najvyšší dostupný vrch Mallorcy – Masanella (1364 m). Ach, neskoro. A možno aj dobre, veď by ma zaisto sfúklo niekam do mora. Vyťahujem nákrčník, páperovú bundu a aj tak mrznem. Prechádzame cez najvyššie položenú čast GR221, dostávame sa do sedla Coll de ses Cases de Neu, odkiaľ už naozaj vidíme náš cieľ. Druhý koniec Mallorcy. Prichádza záplava endorfínov z pocitu zdolaného treku.
Stretávame ďalšiu babu z Čiech. Ona len začína svoj druhý deň. Hovorí nám, ako jej lietadlo malo problém s motorom a mešká 8 hodín 🙁 . Nič príjemné.








Do Llucu je to už blízko, no my sme premrznuté na kosť. V lese, v závetrí si robíme čaj a dávame obed.
Lluc
Lluc je pútnické miesto, má svoje korene v 13. storočí, kedy bola objavená soška Panny Márie z Llucu (podľa legendy ju našiel pastier spolu s mníchom na mieste, kde dnes stojí svätyňa). Do kaplnky je možný prístup. Objekt ponúka aj ubytovanie. Vonku je prameň s pitnou vodou. V okolí sú dve reštaurácie a obe boli 9. januára otvorené. Obchodík s potravinami tu síce tiež je, ale má šialenú otváraciu dobu (8:30-10.00).
Nad veľkým parkoviskom sa nachádza aj kemp, kde by sme určite spali, keby sme neboli premrznuté. Rozhodli sme sa radšej spať v našom poslednom refugiu Son Amer.




Šiesty deň: 15 km, prevýšenie 850 m. Mapa trasy.
7. deň treku: Refugi Son Amer, Lluc – Pollença
Tak, ako bol predchádzajúci deň studený, posledný deň na treku sa naozaj paríme. Hory sa s nami lúčia ukážkovo. Slniečko, bezvetrie, posledné výhľady. 18 km po rovinke do mesta Polleca, z ktorých polovica trasy vedie popri hlavnej ceste, čo nie je zrovna príjemné, ale potešia nás psíkovia za plotom. Vidíme kúsok vidieka. Počasie je ako u nás na jar. Príjemných 20°C, akurát bez otravného hmyzu. Do Port de Pollenca vedie GR-ko popri hlavnej ceste ešte ďalších 5 km a to sa nám už fakt nechce. Skončíme preto v meste Pollenca. V meste sa nachádza refugi – nechám tu kartušu, kedže do lietadla ju vziať nemôžem. Dáme si obed a rozlúčime sa s trekom. V Pollenci nasadneme na bus číslo 301, ktorý ide priamo do Palmy. Cesta busom trvá niečo málo cez hodinu, počas ktorej míňame prejdené hory :). V Palme opäť nasadáme na autobus A1, smer letisko.








Siedmy deň: 18 km, prevýšenie 200 m. Mapa trasy.
Zrhnutie a užitočné odkazy
- GR221 odporúčam naozaj všetkými desiatimi.
- Naša trasa nám zabrala 7 dní, pohodovým tempom (okrem 3. dňa). Viem si predstaviť, že počas dlhších dní by sa to dalo stihnúť aj za kratší čas.
- Trek je bezpečný.
- Dohovoríš sa anglicky takmer všade.
- Kartou sa dá platiť všade.
- Na trase sú ubytovne – refugia. V teplejších mesiacoch nie je potrebný stan, ak chceš spať vonku.
- S vodou je to ťažko na celom ostrove, preto ňou šetri. Ak si doplníš vodu v kaviarni, je dobré nechať tringelt, aspoň nebudú mať na turistov zlé slovo 🙂 .
- Signál nemusíš mať všade. Určite si nezabudni stiahnuť offline mapy. Ja som používala len mapy.cz.
- Zvierat sa báť nemusíš – stretneš veľa kôz (človeka ignorujú, alebo sa boja) a oviec. Pre arachnofobikov – nevidela som ani jedného pavúka :D.
- Nech už sa vyberieš na GR221 (alebo kamkoľvek), vždy si po sebe uprac.
- Autobusové spojenia na Mallorce
- Online rezervácia refugia
- Mapa, ktorá mi pomohla pri plánovaní
- Počasie na horách
- Výbava
Tento blog pre teba napísala Horsalka Anda. Ak máš k treku ďalšie otázky, neváhaj ju kontaktovať na jej instagrame :).
Podeľ sa o svoj tip na výlet, a píš blogy na zenynahorach.sk
Máš aj ty super tipy na výlety, o ktorých by si chcela napísať? Chceš sa podeliť o skúsenosť s outdoor výbavou? Alebo o inšpiratívny horský zážitok? Pridaj sa do tímu blogeriek a píš články na náš blog! Ozvi sa nám emailom na ahoj@zenynahorach.sk a spoločne doladíme potrebné detaily. Tešíme sa na Teba!
A ak písanie zrovna nie je tvoja šálka kávy, no chcela by si sa podieľať spolu s nami na budovaní akčnej ženskej komunity, ozvi sa nám tiež a určite niečo vymyslíme. :))
