Moja prvá prespávačka, na ktorú som išla sama…
Neverila by som, že tak intenzívny zážitok z prespávačky na zasneženom Tribeči vo mne zažne chtíč spávať vonku, mimo domu, čo najviac. Ba dokonca, že ma tento silný zážitok nakopne do toho, čoho som sa vždy bála – ísť na hory prespať SAMA. Preto som vyrazila na Andrejcovú do Nízkych Tatier.
Vedela som, že môj pobyt na Andrejcovej je otázkou času. Dlho som sledovala fotky, videá, články od ľudí na sociálnych sieťach. Bolo mojím snom vidieť Vysoké Tatry v plnej kráse, nie len ich časť, ako keď sa pozerám z okna. Neostávalo preto nič iné, len si zbaliť batoh a konečne vyraziť do Pohorelej.
Pohorelá
Krásna dedinka pod Nízkymi Tatrami. Prišla som do nej autobusom z Popradu s prestupom na Červenej skale.
Najkratšia cesta na Andrejcovú vedie priamo z tejto dediny. Aj najnudnejšia. Šla som na Andrejcovú aj v lete zo Šumiaca, cez Kráľovu hoľu (mám o tom článok) a do tejto trasy som sa zamilovala.
Keď sa vyberieš touto trasou, mala by si byť pripravená na to, že je Pohorelá extrémne dlhá. Nemá konca. Celou dedinkou šliapeš do kopca, takže sa pekne rozcvičíš hneď na začiatku. Cestou natrafíš na potraviny, kde si vieš kúpiť jedlo a pitie.
Bol to môj druhý výjazd v živote s ťažkým ruksakom na ramenách, takže som to moc neocenila. Nálada a odhodlanie však boli silnejšie, než bolesť v chrbte, a ja som tak zamierila po modrej značke na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Vyrážala som z Pohorelej okolo obeda.
Netušila som, čo ma čaká…
Cesta na hlavný hrebeň
Za dedinou sa nachádza prameň. Treba opustiť asfaltku, a zájsť trošku do lesa. Neminiete. Je to dobre značené miesto.
Počasie bolo slnečné, možno až veľmi. Pokrývka snehu bola nadpriemerná, no po tom, čo na ňu pieklo už pár dní slnko, nie veľmi pevná. Napriek tomu som si prisahala, že hore vyleziem. Aj keby som sa mala brodiť po pás v snehu. V ten deň mi už nešiel autobus naspäť do Popradu.
Z asfaltky som bočila doprava po modrej priamo do lesa. Terén sa pomaly začal dvíhať a čoskoro som pochopila, že v kombinácii s tým rozmočeným snehom a ťažkým batohom to bude kopec zábavy.
Útulňa Kanapej
Približne v polovičke cesty na Andrejcovú som narazila na maličkú búdu. Zisťujem, že sa jedná o veľmi skromnú útulňu menom Kanapej. Na oddych, alebo extrémne núdzové prespanie by stačila. Pohorelá je ale blízko, takže by som asi radšej zišla dole do dediny, než spala tam. Nemala dvere a v streche boli diery. Pre dobrodruhov ako stvorené.
V okolí nie je žiaden prameň.
Sneh, sneh a sneh
V druhej polovici cesty od útulne Kanapej som sa tvrdo zrazila s realitou. Alebo by som mala povedať, že mäkko?
Keďže som pomaly, ale isto naberala výškové metre, a cesta sa stávala čoraz viac strmou, tak s tým prichádzalo aj silnejšie slnko. Na oblohe ani mráčik. Gýčové počasie, ako z nejakej knižky o krásach Slovenska. To bolo všetko síce pekné, ale zo snehu sa stávala nechutná kaša. Polmetrová, niekde aj metrová nechutná kaša.
Bolo čoraz ťažšie po ňom chodiť, ešte k tomu do kopca, a s tonou nákladu na chrbte. Neraz sa mi noha zaborila po stehno do mokrého snehu a bol ju problém vytiahnuť von, pretože keď som sa zaprela druhou nohou, zaborila sa do snehu aj tá.
Bol to mocný zážitok a miestami, priznávam sa, mi bolo až do plaču. Sily ma v tom brodení sa snehom opúšťali o čosi rýchlejšie ako zvyčajne. Nikde nikoho, len ja. Už som sa videla, ako spím niekde pod stromom v snehu, lebo nestihnem dôjsť do cieľa za svetla.
Tu som naplno ochutnala pocit, že som naozaj úplne sama a čokoľvek sa teraz stane, musím sama aj vyriešiť. Ukľudniť sa, zhlboka sa nadýchnuť, a odignorovať strach. Na ten totiž v tej chvíli nebol čas.
Hlavný hrebeň Nízkych Tatier
Pozbierala som sily, morálku a kráčala ďalej. Došla som k značke, na ktorej stálo Pod Úplazíkom (1335 m.n.m.) a na Andrejcovú ešte 20 minút. Potešujúca informácia.
Ani neviem ako, a ocitla som sa na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Prvýkrát v živote. Bol to silný moment. Hlavne, keď som si konečne všimla výhľad. Sen sa stal skutočnosťou.
Vysnívaná Andrejcová – 1420 m n. m.
Z hlavného hrebeňa je to na útulňu už len pár minút. Značenie je skvelé, neprehliadnete ho.
Keď nejaké miesto sledujete dlho, len z fotiek, a zrazu tam stojíte… poznáte ten pocit? Neuveriteľné emócie. Neverila som, že tam ozaj stojím, a vidím toľkú krásu.
Presne takto som si svoju prvú návštevu Andrejcovej predstavovala. Najkrajší výhľad na Vysoké Tatry.
DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE!!!
Mimo letnej sezóny je na Andrejcovej chatár len cez sviatky a víkendy. Počas pracovného týždňa je útulňa bez chatára. Je ale otvorená. Na chodbe je otvor, kde sa hádžu peniaze za noc. Je to 7 €. Aj keď tam chatár nie je, tak je vhodné tam tie peniažky dať. Ale, samozrejme, nikto to nekontroluje. Je to o morálke každého z nás. Nezabúdaj, že vďaka týmto peniazom sa môžu o Andrejcovú starať a zveľaďovať ju.
V letnej sezóne je tam denne chatár, ktorý dokonca varí a čapuje pivko. To si ale treba rezervovať miesto na spanie dopredu. Stačí im zavolať. Keď je útulňa plná, majú k dispozícii aj stany na prenájom, a môžete stanovať v okolí Andrejcovej.
Luxusná útulnička
Na Tribeči sme spali na útulni, ktorá mala otvorenú jednu stenu. Bolo to, ako spať vonku. Zato Andrejcová je plnohodnotne vybavená chata. Interiér je krásny.
V interiéri nájdete piecku a brikety, stoly a lavice, poschodové postele s matracami, knihy, spoločnské hry, kuchynské náčinie. Na povale sú matrace, kde sa vyspia ďalší ľudia. V polici boli aj plechovky piva, ktoré si si mohla kľudne dať, keď si vhodila 2 € do pokladničky na chodbe.
Ja som tam bola uprostred pracovného týždňa, a naivne si myslela, že tam budem nocovať sama. Chyba.
Po kochaní sa okolím útulne som šla dnu, zohriať sa, naložiť do piecky brikety, nech mám teplo.
Ja a 6 chlapov
Postupne sa začali zbiehať ďalší ľudia – chlapci, ktorí sem došli na noc tiež. Dvaja skialpinisti, ktorí razili zimnú hrebeňovku Nízkych Tatier. Dvaja chalani, ktorí šli na skialpoch z Liptovskej Tepličky. Jeden Čech, ktorý šiel hrebeňovku, ale z Donovalov a jeden pán z Nitry, ktorý dal výpoveď, a prišiel prejsť Nízke Tatry, stráviť v nich dva týždne, a zistiť, čo chce ďalej v živote robiť.
Stretli sme sa celkom dobrá partia. Všetci chalani boli slušní, zdvorilí, zábavní a necítila som sa vôbec nekomfortne. Boli len v nemom úžase, že ja, žena, som tam došla sama. Len tak. Vtedy mi došlo, ako je to, čo robím, zrejme nezvyčajné.
Prekecali sme celý večer. Chalani rozprávali svoje zážitky a príbehy z hôr, čo bolo častokrát obdivuhodné. Bavilo ma ich počúvať. Ja, ako taký začiatočník v dobrodružstvách som to hltala. Neskôr sme vyšli von a sledovali nočnú oblohu. Bola jasná noc a naokolo žiaden svetelný smog. Nikdy som nevidela toľko hviezd. Bol to silný zážitok.
Spali sme všetci dole, nie na povale. Keď teraz krútiš hlavou, že ako toto dopadlo… žena a 6 cudzích mužov, tak boli natoľko slušní, že medzi mnou a jedným z nich ostali dva matrace voľné. Takže sa ku mne ani len nepriblížili. Mali ku mne ako ku žene rešpekt. Za to im týmto ďakujem. Bol to úžasný pobyt, a vôbec mi nevadilo, že nie som sama, ako som dúfala.
*Fun fact – Jedného z nich som po pár mesiacoch stretla. Ja som ho nespoznala, on spoznal mňa. Pracuje v Sport Rysoch, kde sme boli na nákupe, a keď sa pozdravil, že či si ho pamätám, skoro som odpadla. Krásne stretnutie. Myslela som na nich, či tú hrebeňovku dokončili… tak som sa dočkala odpovede. Bohužiaľ, kvôli počasiu došli len po Čertovicu.
Ráno na Andrejcovej
Noc bola fajn, vyspala som sa do ružova. Piecka hriala, takže nebol dôvod na to sa nevyspať. Skoro ráno, ešte za tmy, väčšina osadníkov odišla na svoju cestu. Ja som sa neponáhľala. Vychutnávala som si ticho, pokoj a hory.
Prameň
Priamo pred Andrejcovou sa nachádza prameň. Je to úplne skvelá poloha prameňa, pretože za ním netreba 300 m kráčať niekam do lesa, čo hlavne večer nemusí byť príjemné. Dá sa využiť aj ako taká umývareň, keď sa nebojíš studenej vody.
Budka Kadi
Dôležitá informácia – za útulňou sa nachádza aj kadibúdka na vykonávanie onej potreby. Samozrejme, tá je trošku ďalej, pred lesom, čo môže byť jemným problémom hlavne po tme pre jedincov, ktorí majú strach.
Čau, čau Andrejcová…
Skôr, do skorého videnia...
Po kochaní sa rannými výhľadmi som sa šla zbaliť, a vyrazila na cestu naspäť do Pohorelej. Spomienka na ten roztápajúci sa sneh a brodenie sa v ňom bola čerstvá, ale verila som, že v noci primrzol a stuhol. Bolo tak.
O nejakej 8 ráno som opustila Andrejcovú, a pomaly som opúšťala tento raj, akým Nízke Tatry pre mňa sú. Bol čas sa vrátiť do civilizácie a reality… no vedela som, že som tu nebola naposledy!
V Pohorelej som bola celkom rýchlo. Určite to trvalo kratšie, ako tá strastiplná cesta hore deň pred tým. Už som len prešla celú obec, a na zastávke autobusu počkala na spoj domov, plná radosti a hrdosti.
Bol to len začiatok…
Bola som extrémne šťastná, že som nabrala odvahu, a konečne to urobila. Šla som sama na prespávačku na miesto, o ktorom som už nejaký čas snívala. Bola to aj moja premiéra v Nízkych Tatrách. Odvtedy ich milujem. Bol to veľký zážitok, ohromná skúsenosť.
Po ceste dole do Pohorelej som v hlave bilancovala… keby som mala ďalej obavy a strach, nezažila by som také niečo, nespoznala fajn ľudí a neprekonala sa. Nevidela by som tú najkrajšiu nočnú oblohu v živote. Dokonalé výhľady… Spoznala som samú seba v nových situáciách, v ktorých som sa ocitla.
Vedela som, že týmto sa pre mňa všetko mení. Ako? Už nebudem mať problém vyraziť na turistiku s prespaním na útulni sama. Už to dokážem! Bola som na seba veľmi pyšná. V hlave som si už plánovala ďalšiu akciu. „Kam pôjdem? Kedy? Už teraz sa teším.“ Ten pocit slobody, ktorý ma zasiahol bol krásny.
Na Andrejcovej začala moja éra sólo turistiky s prespávaním na útulniach a na horských chatách. Preto bude mať pre mňa toto miesto už navždy špeciálny význam.
BOLA SI UŽ NA ANDREJCOVEJ?
Kľudne nechaj komentár, alebo nám napíš svoj zážitol z prespávania na náš email. Podeľ sa s nami, budeme sa tešiť 🙂
Zhrnutie
• Názov: útulňa Andrejcová 1420 m n. m.
• Lokalita: Nízke Tatry
• Značenie: zo zástavky autobusu po modrej značke
• Obmedzenie: bez sezónnych obmedzení
• Obtiažnosť: 2/5
• Trvanie: 4:30 h.
• Parametre: 13, 4 km , +755 prevýšenie
• Iné trasy: na Andrejcovú z Kráľovej hole, z Liptovskej Tepličky, z Čertovice
• Parkovanie: nie je tam žiadne parkovisko
