„Na Kráľovej holi stojí strom zelený…“ spieva sa v ľudovej piesni, vďaka ktorej je tento vrch známy po celom Slovensku. Myslím, že sa zhodneme, že Kráľova hoľa je tak trochu (spolu s Kriváňom) aj národným symbolom.
V okolí Kráľovky pramenia významné slovenské rieky: Čierny Váh, Hron, Hnilec a Hornád. Preto dostala pomenovanie matka štyroch riek.
Vieme, že na tomto vrchu je poväčšine roka premenlivé počasie a silný vietor, tak sme si dopredu pozreli počasie… a áno, dnes to vyzerá, že bude na Kráľovej holi celkom pekne, ale človek nikdy nevie. Modlím sa, aby nám počasie vyšlo, a aby sme zhora videli tú ikonickú panorámu Západných a Vysokých Tatier.
Už ju vidím!
Vychádzame z Brezna, prechádzame dedinkami Horehronia a vďaka 137,5 m vysokému stožiaru televízneho vysielača pozorujeme najvyšší vrch východného hrebeňa Nízkych Tatier už z diaľky. Nádhera! Musím vám spomenúť, že vždy, ale naozaj zakaždým, keď vidím na nejakom vrchu vysielač, tak celá šťastná kričím „Aha aj tam je Kráľova hoľa!“. Takže ja mám vlastne Kráľovu hoľu všade, kde je na kopci vysielač… Ale dnes ideme na tú ozajstnú! Na tú s krásnymi výhľadmi. Dúfam, že nám počasie vydrží až kým vyjdeme hore na vrchol.
Východiskový bod – dedinka Šumiac
Auto zaparkujeme pri Šumiackej izbe. Parkovať sa dá aj vyššie, ale v uličkách mimo hlavnej cesty je na cestách veľa snehu, tak to neriskujeme, aby sme nedostali náhodou šmyk, veď ten kúsok do lesa prejdeme cubidup. Vyrážame z parkoviska po modrej turistickej značke až na vrchol. Celú trasu, ako sme ju išli my, nájdeš tu.
Raj pre skialpinistov
Kráčame hore dedinou a všímame si, že pri zaparkovaných autách si veľa ľudí obúva skialpinistické výstroje. „Fíha, toto bude asi obľúbený vrch medzi skialpinistami“ – povedala som si, a tak aj bolo. Cestou hore sme stretali hlavne skialpinistov, turistov sme za celú túru stretli asi zo desať. Hore na vrchol zo Šumiaca vedie mimo turistického chodníka aj široká cyklo cesta, ktorá je naozaj dlhá (cca 12 km), čiže pre skialpinistov dokonalý raj :).
Drevený snehuliak v zasneženej krajine
Vchádzame do lesa po lesnom chodníčku strmo hore. Našu cestu lemujú ihličnany, a tiež nás sprevádzajú informačné tabule náučného chodníka. Veľmi nás pobavil drevený snehuliak s hrncom na hlave pri tretej zastávke náučného chodníka o krížovej ceste. Pri tejto tabuli je odbočka k peknému výhľadu na dedinku Šumiac, ale chodník k nej nie je prešľapaný, tak radšej pokračujeme ďalej.
„Poludnica“ pod Kráľovou holou
Po chvíľke náš chodník križuje cestu, zdvihnem zrak, a vidím altánok pri krásnej skale, ktorú som si pre seba nazvala Poludnica pod Kráľovou holou, s výhľadom na kopce Muránskej planiny. Napijeme sa, a pokračujeme ďalej hore lesným chodníkom.
Už sme v polovičke trasy
Vyjdeme z lesa, znova nám cesta križuje náš chodníček, pustíme skialpinistov, ktorí už lyžujú smerom dole. Na druhej strane cesty je altánok so stolom s fotkami rôznych druhov byliniek a popismi ich použitia. Oceňujem tento nápad. Od altánku sa pozriem doprava, a hľa, Veličenstvo Kráľova hoľa. Neverím, ako sme už blízko. Rýchlo vycupitáme k horskej chate, a už sme v polovičke našej cesty. Tu si už niekoľko skialpinistov dáva občerstvenie, ale my ešte nie sme hladní. Tak sa dohodneme, že sa tu najeme, až keď budeme schádzať.
Tak blízko, a predsa stále tak ďaleko
Cesta hore od chaty nám ubieha rýchlo. Kocháme sa výhľadmi, a skoro celú cestu máme pred očami jej veličenstvo :). Z jednej strany je úžasné, že vidím pred sebou budovu vysielača a mám náš cieľ pred očami, ale z druhej strany mám pocit, že som už tak neskutočne blízko, ale presa stále veľmi ďaleko.
Tatry na dlani
Prichádzame do cieľa, a ja čakám, kedy začne fúkať ten povestný silný vietor, a nakopia sa okolo mňa mračná. Nič také sa nedeje. Sme hore, prejdeme okolo vysielača, vedľa betónového obelisku a máme dokonalé bezvetrie. Teplomer ukazuje 8 stupňov pod nulou, nebo je gýčovo azúrové, a slniečko nám hreje líčka :). Kruhové výhľady na Nízke Tatry, Slanské, Zemplínske a Chočské vrchy sú krásne, ale výhľad na zasnežené Západné a Vysoké Tatry je naozaj dychberúci. Tromi slovami – Tatry na dlani.
Článok o túre na Kráľovu hoľu ukončím citátom od talianskeho spisovateľa „Je nemožné sprostredkovať zážitky tam hore tomu, kto ostal doma.“ /Paolo Cognetti/. Dúfam, že sa mi aspoň trošku podarilo priblížiť vám naše zážitky. Všetkým vám prajem zažiť Kráľovu hoľu v plnej kráse, ako sme ju zažili aj my.
Zopár praktických informácií o trase
Link na trasu nájdeš tu.
Platí sa za parkovisko? Nie.
Je na trase chata? Áno.
Je na trase prameň s vodou? Nie.
Podeľ sa o svoj tip na výlet, a píš blogy na zenynahorach.sk
Máš aj ty super tipy na výlety, o ktorých by si chcela napísať? Chceš sa podeliť o skúsenosť s outdoor výbavou? Alebo o inšpiratívny horský zážitok? Pridaj sa do tímu blogeriek a píš články na náš blog! Ozvi sa nám emailom na ahoj@zenynahorach.sk a spoločne doladíme potrebné detaily. Tešíme sa na Teba!
A ak písanie zrovna nie je tvoja šálka kávy, no chcela by si sa podieľať spolu s nami na budovaní akčnej ženskej komunity, ozvi sa nám tiež a určite niečo vymyslíme. :))
