turistika_v_hrubom_jeseniku_horsalky

Turistika v Hrubom Jeseníku (ČR)

Pohorie Hrubý Jeseník sa nachádza na severovýchode Českej republiky v Moravskosliezskom kraji. Časť pohoria spadá do Chránenej krajinnej oblasti Jeseníky. Najvyšším vrchom je Praděd s nadmorskou výškou 1 492 m. Po Krkonošiach je Hrubý Jeseník druhé najvyššie pohorie v Českej republike, a najvyššie v Moravskosliezskom kraji. O mojej turistike v Hrubom Jeseníku ti poviem v tomto blogu.

Deň 1 v Hrubom Jeseníku

Na našu turistiku v Hrubom Jeseníku sme vyrazili ráno autom z Bratislavy. Cesta bola zhruba po Olomouc ešte vcelku príjemná a civilizovaná, avšak pri prechode z diaľnice na úzke a rozbité okresky dala psychicky zabrať aj mne ako spolujazdkyni.

Lokálne „silnice“ očividne ešte nestihli zmodernizovať a prispôsobiť aktuálnej šírke osobných vozidiel, čo sa prejavilo značným spomaľovaním pri strete ďalšieho auta v protismere (keď sme stretli karavan, tak nám naozaj obom lepilo). Po sérii nespočetných nadávok z Matejových úst počas tejto jazdy sa nám obom uľavilo, keď sme bezpečne dorazili do cieľa.

Prvú trasu našej turistickej dovolenky sme započali v sedle Hvězda, kde sme zaparkovali na platenom parkovisku na niekoľko dní. Medzi sedlom Hvězda a Ovčárnou jazdí v polhodinových intervaloch aj autobus. My sme však plánovali s batohmi nabalenými na tri dni prejsť Náuční stezku Bílá Opava až k chate Ovčárna.

Náuční stezka Bílá Opava

Zo sedla sme vyrazili po žlto-modro-červenej do obce Karlova Studánka. Tu sa oficiálne začína náučný chodník. Ako už samotný názov napovedá, trasa vedie popri horskej bystrine Bílá Opava, respektíve sa okolo nej kľukatí a niekoľkokrát ju pretína.

Približne po kilometri cesty sa trasa rozchádza na dobrodružnejšiu a náročnejšiu žltú a menej náročnú, modrú trasu. Žltá trasa vedie cez rebríky a skaly, popri a cez riečku, kým modrá trasa vedie prevažne lesom. Tieto trasy sa nakoniec opäť spájajú v jednu. My sme si vybrali dobrodrúžo aj s naloženými batohmi, a v očakávaní sme sa pohli vpred.

Hrubý Jeseník_Horsalky
začíname turistiku v Hrubom Jeseníku

Bílá Opava tvorí krásne kaskády a vodopády takmer po celej náučnej trase, čo pre nás v praxi znamenalo mokré mostíky, rebríky a skaly. Bolo by to naozaj pekné dobrodružstvo, nebyť zástupov turistov čakajúcich v rade na prechod. Kým čakáme, pozorujeme ľudí naokolo, a je to pekný mix. Rodiny s väčšími či menšími deťmi, dokonca jedno bábätko v nosiči, aktívni dôchodcovia, trasa je zjavne veľmi populárna.

Najviac nás dostal postarší pán, ktorý si šiel v šľapkách, polo-formálnych nohaviciach, polokošeli a s malou pracovnou taškou. A my sme sa, samozrejme, lopotili s naloženými batohmi. Na niektorých úsekoch to bola makačka, ale v pohode sme to zvládli. Z našej turistiky v Hrubom Jeseníku sme zatiaľ nadšení!

Bílá Opava nás príjemne chladí

Ovčárna – východiskový bod

Na rázcestí Ovčárna sa nachádza viacero turistických ubytovaní – chaty Ovčárna, Sabinka, Horský hotel Figura, povyše zasa chata Barborka, takže naozaj je z čoho vyberať. My sme boli ubytovaní na chate Sabinka.

Ovčárna má veľmi špecifickú a výhodnú polohu. Viete totiž odtiaľto vyraziť na turistiku štyrmi rôznymi smermi. Zároveň ponúka luxusný výhľad na najvyšší vrch Hrubého Jeseníku – Praděd s nadmorskou výškou 1 492 m n.m. a dominantným vysielačom na vrchole.

najvyšší vrch Hrubého Jeseníku – Praděd

My sme sa ešte v ten deň poobede vybrali preskúmať hrebeň po červenej značke smerom na Malý Děd. Celkovo sú tu „dedovia“ traja, z toho jeden je turisticky neprístupný (Velký Děd). Trasa hlavným hrebeňom je súčasťou severnej diaľkovej cesty Via Czechia.

potulky hrebeňom Hrubého Jeseníku

Ako míňame rozcestník pod Pradědom, všímame si špecifikum českého značenia v kilometroch, a nie odhadovanom čase tak, ako u nás. Ukazuje nám 2,5 km na Švýcárnu, turistickú chatu priamo pod Malým Dědom.

chata Švýcárna a šup na Malý Děd

Pri chate sa nachádza aj informačná tabuľa s vyznačenými názvami okolitých vrchov – Veľký Děd, Velká Jezerná, Medvědí hřbet, Mravenečník, a iné. My sme sa pobrali hore po žlto-modrej značke na Malý Děd.

okolie Švýcárny

Malý Děd

Na Malý Děd s nadmorskou výškou 1 369 m sme vyšli mierne stúpajúcim chodníčkom pomedzi smreky a kosodrevinu. Na vrchole sme nenašli žiadnu vrcholovú tabuľu, pričom turistická trasa vedie priamo cez jeho vrchol a rozchádza sa ďalej smerom do Vídelského sedla alebo Videl. Vrchol je celý posiaty čučoriedkami a výhľadom bránia početné smreky. Po chvíľke obzerania sa a fotenia sme sa vrátili naspäť na chatu Sabinka tou istou trasou.

Malý Děd

Deň 2 v Hrubom Jeseníku – výlet na tri smery

Východ slnka z Pradědu – po červenej

Na ďalší deň sme sa rozhodli ísť si pozrieť východ slnka z Pradědu. Znie to veľmi romanticky, avšak reálne to znamená vstať o tretej ráno, presvedčiť seba a (hlavne) Mateja, že je dobrý nápad vyraziť do tmy. Ku podivu sa mi to podarilo :).

Z Ovčárny vedie priamo na Praděd asfaltová cesta, a podľa máp nám to malo trvať asi hodinu a pol. Snažili sme sa primerane načasovať s východom slnka o 4:55. Očividne sme neboli sami s týmto geniálnym nápadom, a tak sme cestou hore stretávali ďalších turistov a cyklistov. Na rozcestníku pod Pradědom sme už videli vyfarbujúce sa zore rannými teplými farbami.

Ako sme postupne naberali výšku, začali sme pociťovať meniace sa poveternostné podmienky. Na vrchole nás okrem vetra a obrovského vysielača privítal aj z dreva vyrezaný asi dvojmetrový Praděd.

na Praděde trošku fučí

Toto bol môj premiérový výstup na východ slnka, a Praděd bol na prvý zážitok ako stvorený. Vedie sem jednoduchá a nie príliš dlhá cesta, navyše bez obáv okolo zveri. Vietor bol studený, a niekto (ehm, ja) si zabudol vziať vetrovku, tak sme sa po povinných fotkách ponáhľali dolu.

Vysoká hole a Petrovy kameny – po červenej

Na chate sme ešte zaľahli do postele na nejakých pár hodín spánku, kým sme šli na raňajky. Na otázku, čo s načatým dňom, sme pomerne rýchlo našli odpoveď. Včera sme preskúmali Malý Děd, dnes to skúsime opačným smerom po červenej.

Po rázcestie Nad Ovčárnou vedie trojfarebná žlto-modro-červená značka, a červená sa tu odpája a smeruje na opačnú stranu hlavného hrebeňa. Ďalším vrcholom na trase je Vysoká hole (1 464 m n.m.).

Cestou na Vysokou holi míňame nenápadnú vychodenú cestičku smerom na Petrovy kameny. Je to vlastne vedľajší vrchol Vysoké hole. Na Petrových kamenech sa podľa povestí odohrávali čarodejnícke sabaty a rôzne rituály vyznávačov diabla, dokonca sa tu podľa povier mala nachádzať aj brána do pekla.

Praděd a Petrovy kameny

Tento skalný útvar tvorený bridlicami a rulami je vysoký asi sedem metrov. Je súčasťou NPR Praděd, a pre verejnosť nie je prístupný z dôvodu ochrany prírody, najmä botanického spoločenstva. Z botanického hľadiska je táto lokalita územím európskeho významu, keďže tu rastie viacero vzácnych druhov rastlín z doby ľadovej a endemické druhy zvonek jesenický a lipnice jesenická.

Od odbočky na Petrovy kameny je v pozadí krásne vidno Praděd aj so skalným útvarom, a tento výhľad nás neopustí, až kým sa nedostaneme za vrchol Vysoké hole. Na Vysoké holi nás privíta drevená núdzová útulňa, na ktorej sa vyníma vrcholová značka Vysoké hole, a nechýba ani číslo na českú HZS.

opačným smerom po hrebeni je Vysoká Hole

Počas prechodu hrebeňom sa s nami zasa začalo počasie hrať tú známu hru „bude búrka, nebude búrka?“. Turistika v Hrubom Jeseníku vie byť okorenená o premenlivé počasie. Predpoveď sa neurčito menila, a nevyspytateľné počasie nám potvrdila aj obsluha na chate, neradno sa tu úplne spoliehať na predpoveď, ale radšej sledovať aktuálny vývoj. Navyše sa začínala vytvárať akási podozrivá oblačnosť, tak sme to radšej otočili. Búrku na hrebeni sme naozaj nechceli riskovať.

bude pršať, nebude pršať?

Smer Temná – po žltej

Z búrky (ako inak) nakoniec nič nebolo. Matej chcel už ostať na chate, a doháňať spánkový deficit z nášho skorého ranného bláznovstva. Ešte bol pred večerou čas, a túlavá nálada ma neopúšťala, tak som sa tentokrát sama vydala po žlto-modrej značke, smerom na vrch Temná. Žltá a modrá sa rozchádzajú na rozcestníku Nad velkým kotlem, odkiaľ sa žltá uberá smerom na Temnú a modrá na Velký kotel.

Stále si stojím za svojim výrokom – „Občas človek potrebuje ísť aj sám, a fotiť papraďky.“ Patrím medzi tých ľudí, ktorí sú schopní fotiť si počas túry každú drobnosť, no pritom nechcem príliš zdržiavať spoluturistov.

smer Temná a všadeprítomné papraďky

Prešla som niečo cez jeden kilometer, kým sa mi otvoril výhľad na zalesnenú Temnú. Pokochala som sa prírodou, a užívala som si ten božský vzduch a pokoj. Žltá trasa je menej frekventovaná než červená po hlavnom hrebeni, prírodu máte pre seba. Všade, kam oko dovidelo, rástli v nekonečnej zeleni čučoriedky a paprade. Niekedy je pekné sa iba tak zastaviť a vnímať, ako vás hory pohlcujú a stávate sa ich súčasťou. Až sa mi ani nechcelo ísť naspäť. Doteraz veľmi intenzívne spomínam na skvelé pocity z čerstvého horského vzduchu. Nádherná príroda, smreky, kosodrevina, čučoriedky, paprade, skrátka všetko, čo k horskému prostrediu patrí.

Nad Velkým kotlem a Temná v pozadí

Dojmy z turistiky v Hrubom Jeseníku

Hrubý Jeseník je bezpochyby krásne pohorie, ktoré ponúka škálu možností na nenáročnú až stredne náročnú turistiku. Ovčárna je dobrý východiskový bod pre túry na štyri smery. Môžeš pokračovať hociktorou stranou po hlavnom hrebeni, alebo zísť nižšie do zalesnených kopcov, a počas horúceho leta sa schladiť prechodom náuční stezkou Bílé Opavy. Vďaka početným turistickým chatám na hrebeni aj v nižšie položenom okolí nebudete mať o ubytovanie núdzu. Lokalita je atraktívna aj v zimnom období, na svoje si prídu lyžiari a milovníci zimnej turistiky.

Zhrnutie

Názov: Náuční stezka Bílá Opava, Praděd (1 492 m n.m.), Malý Děd (1 369 m n.m.), Vysoká Hole (1 461 m n.m.)

Lokalita: Hrubý Jeseník, Česká republika

Značenie: prehľadné

  • NS Bílá Opava po žltej značke;
  • Ovčárna – Praděd po zelenej;
  • Ovčárna – Malý Děd po červenej a potom žltej;
  • Ovčárna – Vysoká hole – takmer k Velkému Máju
  • Ovčárna – nad Velkým kotlem po modrožltej

Obmedzenie: bez obmedzení

Obtiažnosť: 3/5; žltá varianta NS Bílá Opava miestami náročnejšia; pohyb po hrebeni technicky a kondične nenáročný

Trvanie: 2 dni

Parametre:

  • NS Bílá Opava 6,8 km a prevýšenie 526 m;
  • Ovčárna – Praděd 3,6 km a prevýšenie 188 m;
  • Ovčárna – Malý Děd 5,3 km a prevýšenie 165 m
  • Ovčárna – Vysoká hole – takmer k Velkému Máju 3,1 km a prevýšenie 163 m
  • Ovčárna – vyhliadka nad Velkým kotlem 1,2 km a prevýšenie 100 m

Parkovanie: parkovať sa dá aj v chatovej oblasti, ale je podstatne drahšie než v sedle Hvězda, kde sme zaparkovali my. Zo Sedla Hvězda premáva v polhodinových intervaloch autobus na Ovčárnu a naspäť, takže menej zdatní turisti nemusia nutne absolvovať NS Bílá Opava.