Chcela som tohtoročnú sezónu zakončiť výstupom na niektorý z vrchov v Západných Tatrách. Do úvahy prichádzali z technicky ľahších vrchov Brestová, Salatín či Volovec. Nakoniec to aj s ohľadom na skorý nástup tmy vyhral okruh na Salatín zo Zuberca plus zastávka Brestová.
Termín nakoniec padol na posledný októbrový víkend, ešte pred uzáverou a zmenou času na zimný. V tomto článku sa dočítaš, ako a prečo sme na Salatín nakoniec nedorazili.
Vyrážame z rázc. Ťatliakova chata
Zo Zuberca sme ráno o 7:11 využili autobusový spoj od kostola až k rázcestiu Ťatliakova chata, čím sme si ušetrili hodinu a pol po asfaltke. Z červenej trasy od rázcestia sme sa odbočkou napojili na modrú, ktorá vedie až na Brestovú.
Na začiatku modrej pri lyžiarskom stredisku Roháče-Spálená sme v diaľke videli pocukrované vrcholy Roháčov. Zatiaľ bez oblačnosti. Strmým stúpaním sa lesom aj popri zjazdovke dostávame na rázcestie Spálený žľab.
Počasie vyzeralo ukážkovo, slniečko svietilo a občas zafúkal mierny vetrík. Ráno bolo čerstvé, no zahriali sme sa rýchlo, a po chvíli sme nahodili letné vrstvy. Dokonca nebolo ani nejak extra blato, čo nás po včerajších výdatných dažďoch prekvapilo.
Stále sme postupovali po modrej, lesný chodníček vystriedali skaly, a pre mňa ako nižšieho človeka sa chôdza menila miestami na preliezky. Ako sme naberali výškové metre, začal sa pozvoľne dvíhať aj vietor, no stále nič katastrofálne.
Z letného do zimného
Pod Predným Salatínom sme už videli, ako oblaky zahaľujú začiatok hrebeňa, kadiaľ viedla naša cesta. S vidinou pokojnej pauzy na Prednom Salatíne sme vyšli z kosodreviny, a v momente sa do nás oprel pomerne silný vietor. Ihneď sme zaliezli naspäť, aby sme sa priobliekli. Pocitová teplota sa razantne znížila vplyvom studeného vetra aj výškovým gradientom.
Pauzu sme si síce urobili, ale nie tak pohodovú. Zložili sme sa uprostred chodníčka v akom takom závetrí v kosodrevine. Niečo sme si zahryzli a hor sa na Brestovú.
Hmla a dážď so snehom
Naozaj sme sa čoskoro ocitli v oblakoch, bičoval nás vietor a malé kvapky dažďa, a neskôr aj snehu. V istom bode Matej zavelil, dáme si na batohy pláštenky.
Ľudia moji, až na tomto mieste som zistila, že môj batoh nemá automaticky v sebe aj pláštenku. To som teda pripravená, už som videla ten prúser. V prípade potreby som však mala veľké pončo, takže by to nebola až taká tragédia. Do budúcna ju ale jednoznačne musím dokúpiť.
Dážď so snehom bol nakoniec iba jemný, takže sa to dalo aj bez ponča, a všetky dôležité veci boli v nepremokavom obale v ruksaku.
So stúpajúcou nadmorskou výškou silnel vietor, a v nárazoch ma aj odkláňal z kurzu. Matej tento problém nepociťoval, keďže je cca o 20 kg ťažší. Tu prichádzali prvé pochybnosti, či je múdre zájsť až na Salatín. Ešte sme neboli ani na Brestovej, a už ma miestami šlo odfúknuť.
Cez hrebeň Predného Salatína sa neustále prevaľovali oblaky, nemali sme vôbec žiadne výhľady, iba mlieko okolo seba. Zároveň sa začínala objavovať námraza na steblách trávy a na kosodrevine. Nebyť silného vetra, bola by to nádherná turistika, aj s tou hmlou.
Záverečný stupák na Brestovú mi dal zabrať, Matej sa radšej rozhodol počkať na mňa na vrchole, než trpieť moje pomalšie tempo a pauzičky.
Brestová – kosa a poprašok
Na Brestovej bola poriadna kosa, hneď sme si dali čajík, a trošku sme pofotili. Môj telefón sa rozhodol netolerovať nízke teploty a moje snahy o fotenie, takže zo snehom poprášenej Brestovej veľa fotiek nemáme.
Tu sme stretli viacero turistov, aj ľahšie oblečených, a tí hneď utekali z Brestovej dolu. Oboch nás zaskočil chlapík v kraťasoch. Človeku je už pri tomto pohľade zima.
Mrznúce okuliare za Brestovou
Mateja chytil druhý dych z tohto adrenalínového počasia, a chcel pokračovať aj na Salatín. Prešli sme kúsok od Brestovej, kde sme opäť pridávali teplejšiu vrstvu. U mňa krátke tričko, flyska a zimná vetrovka, šál, rukavice. Matej sa navyše zabalil do čiapky a zimnej kukly, a pridal lyžiarske rukavice. Zimné nohavice sme mali pre istotu už od začiatku.
Priznám sa, že som bola už celkom unavená z toho vetra a ťažšieho terénu, a mala som obavy zo silnejšieho vetra o tých 100 m vyššie a vôbec, keďže sme už boli na hrebeni a neustále intenzívne fučalo.
Navyše som mala ďalšiu nevýhodu, a to moju osobnú hmlu v okuliaroch, ktorá začínala zamŕzať, a teda som naozaj začínala nevidieť. V takýchto podmienkach som si ťažko vedela predstaviť turistiku bez ujmy, a zavelila som na ústup. Pokračovali sme teda z Brestovej po červenej do Zuberca.
Prešli sme cez Malú Brestovú na menší kopec s osadeným krížom, ktorý vyzeral ako z ľadového kráľovstva. Bohužiaľ, pre kruté podmienky sme telefóny nechali vo vreckách a postupovali ďalej.
Oblačno, miestami výhľad
Pod Brestovou ma začalo omínať koleno, tak sme ďalej hľadali závetrie, aby som ho trošku spevnila elastickým obväzom. Odtiaľto sme už pozvoľne klesali. Za Zubercom (vrchom) sa oblaky už začínali trhať, a miestami sme videli aj dolinu.
Výhľady nám ale neboli dopriate stále, skôr občasne. Vtedy som sa snažila rýchlo vybrať mobil (cucajúci šťavu z powerbanky) a niečo odfotiť. Nakoniec z toho bola fotománia a Matej už iba prestupoval a čakal, kým ma to omrzí.
Ide potok turistickou trasou alebo trasa potokom?
V sedle Pálenica sme na chvíľu zložili batohy aj nejakú tú vrstvu oblečenia. Tu sme sa napojili na žltú značku smerom do Zuberca.
Na tejto strane sme naozaj pocítili dôsledky včerajšieho intenzívneho dažďa. Cez turistický chodníček asi na štyroch úsekoch tiekol potok, ktorý sa striedal s blatovo-bahnitými úsekmi. Popod Ostrý grúň a Ivanov sme sa dostali naspäť do Zuberca.
Zhodli sme sa, že trasa od Spálenej je jednoznačne krajšia nielen z hľadiska vlahy a schodnosti trasy, ale aj prostredia. Cestou do Zuberca sa nám naskytli pohľady na odlesnené plochy. Okolie však postupne nadobúdalo charakter zmiešaného a neskôr farebného listnatého lesa.
Dojmy z Brestovej
Celkovo sme prešli niečo málo cez 15 km so stúpaním 1011 m a klesaním 1275 m (údaje z mojej zaznamenanej garmin aktivity po príchode na ubytovanie). Trasa v turistickej mape je na tomto odkaze. Časový odhad z máp odporúčam brať s rezervou, na turistickom rozcestníku Pod Spálenou je uvedený čas výstupu na Brestovú 3 hodiny. Náš celkový čas se všim všudy bol 8:28.
Mne osobne dal zabrať ťažší terén, než na aký som zvyknutá v Malej a Veľkej Fatre, a samozrejme boj s vetrom vo vyšších polohách.
Musím zdôrazniť osobitosť tohto medzisezónneho obdobia: dolu ešte teplo, no hore už zima s rozdielom minimálne 10 °C, záleží od nadmorskej výšky. My sme si niesli so sebou letné aj zimné veci (najmä zimné bundy a rukavice).
Dosť často sme sa zastavovali a obliekali alebo vyzliekali, v závislosti od počasia. Najmä počas zostupu sme si pochvaľovali návleky proti blatu. Samozrejmosťou bol čajík v termoske a poistenie na hory.
Pre dobrodružné povahy je tento spôsob turistiky ako stvorený, ak je človek pripravený na poveternostné podmienky, a má už nejaké turistické skúsenosti. Dôležité je poznať svoje schopnosti a limity, a zbytočne nepokúšať šťastie v extrémnych prejavoch počasia. Pamätajme na to, že cieľom nie je vystúpiť na vrchol, ale vrátiť sa bezpečne domov.
Brestová vo mne zanechala veľmi pozitívne dojem aj napriek neexistujúcim výhľadom a vyššej náročnosti, a teším sa na ďalšie jesenné a zimné túry. Ako hovorí môj plecháčik, dobrodružstvá napĺňajú dušu.:)
Zhrnutie
Názov: Brestová 1934 m n.m.
Lokalita: Západné Tatry, Tatranský národný park
Značenie: od pomníka SNP po Brestovú po modrej, od Brestovej do sedlo Pálenice po červenej, od sedla Pálenica do Zuberca po žltej
Obmedzenie: sezónna uzávera od 1.11. do 15.6.
Obtiažnosť: 4/5
Parametre: podľa máp 13 km/ stúpanie 1011 m a klesanie 1275 m/ čas 4:28, no nám to trvalo vyše 8 hodín
Spoje: zo Zuberca po rázcestie Zverovka premáva MHD od skorých ranných hodín
