S Matejom sme sa vybrali na roadtripovú dovolenku do Slovinska a Talianska, aby sme spoznali tamojšie mestá. Keďže som nikdy nebola veľká cestovateľka,tešila som sa najmä na vychýrené Taliansko, krásne mestá a nádhernú prírodu. Po dohode s Matejom sme do nášho itineráru zaradili aj jednu noc v slovinskej Ľubľane. V tomto článku sa dočítaš o našej spontánnej turistike v pohorí Polhov Gradec neďaleko hlavného mesta Slovinska.
Slovinsko – Ľubľana
Na našej spoločnej dovolenke sme sa najskôr zastavili v hlavnom meste Slovinska – Ľubľane, kde sme strávili jednu noc pred pokračovaním do Talianska. Ľubľana je príjemné mesto s krásnym historickým centrom, ktorým preteká rieka Ľubľanica, a nad ním sa vypína hrad. Historické centrum je pomerne kompaktné, človek ho prejde relatívne rýchlo, ale rozhodne má svoju atmosféru. Z hradu sme sa pokochali panoramatickými výhľadmi na mesto a Julské Alpy v obrovskej diaľke.
No a keďže naša hlavná turistika v Taliansku príde na rad až o 6 dní, pri pohľade na Alpy sa mi zacnelo po prírode. Začala som teda kuť akúsi trasu na ďalší deň, než sa vydáme na cestu do Talianska. To by som nebola ja, však? 🙂
Spontánna turistika v Polhovom Gradci
Pri večeri otváram mapy, a pokukujem po okolitých kopcoch, vymýšľam trasy tak, aby sme nemuseli cestovať príliš ďaleko za turistikou, ale aby sa to zároveň aj turistikou dalo nazvať. Neďaleko Ľubľany sa nachádza menšie pohorie Polhov Gradec (alebo Polhov Gradec Dolomites) s najvyšším vrchom menom Tošč s 1 021 m n.m.. Trasa z dedinky Polhov Gradec vedie červenou turistickou značkou, a podľa máp nám výstup z dedinky na Tošč mal trvať 2:47 pri prevýšení 647 m a dĺžke trasy 5,7 km.
Hurá na Tošč!
Z Polhova Gradca sme vyrazili tesne pred 9tou hodinou, slnko krásne svietilo, a poobede už predpoveď hlásila cez 30 stupňov, čo už nie je optimálna teplota na turistiku. Trasa viedla ešte hodnú chvíľu po asfaltovej ceste, z čoho sme neboli príliš nadšení, a už sme priam bažili po lesnom chodníčku. Vyše polovicu trasy sme šli popri potoku Mačkov Graben (neskôr sme našli aj jeho prameň), na ktorom sú prírodné aj umelo vytvorené kaskády, a lemujú ho rôzne chaty a chatičky so záhradkami. V istom momente odbáčame z hlavnej asfaltky, a ideme už o čosi divokejšou cestou vysypanou kamením.
Prameň životabudič
V lese sme našli už spomínaný prameň, pripravený pre turistov v podobe rúry, z ktorej vytekala voda, a pri ňom v provizórnom miniatúrnou prístrešku zloženom z kameňov aj akýsi komunitný plecháčik. Pôsobilo to veľmi milo, aj napriek vlastnej bohatej zásobe vody sme sa z pomerne výdatného prameňa občerstvili, a bol naozaj vynikajúci.
–
Pokračovali sme ďalej stúpaním, až sme vyšli z lesa a uvideli sme prvé výhľady na Tošč a okolie. Slnko už začínalo nepríjemne páliť, serpentínami sme vystúpali k malej miestnej farme. Tu sme stretli asi jej majiteľov, ktorí sa na postaršom autíčku vyviezli hore. Onedlho sme prechádzali takpovediac cez ich dvor.
Pokračovali sme ďalej, opäť ukrytí pod stromami. Po ďalšom úseku stúpania sme vyšli na križovatku, kde nám ako prvé padlo do oka pohostinstvo na otvorenom priestranstve obklopené kopcami. Smerovník nás posielal smerom hore na Tošč, a my sme pokračovali v ceste.
Mali Tošč
Tu už bolo stúpanie citeľnejšie, a aj moje nohy si už všimli, že NAOZAJ ideme do kopca, a trochu si pofrflali. Našťastie, už si trošku potrénovali na predošlých turistikách, a stúpanie už zvládajú lepšie. Konečne sme sa dostali na pravý lesný turistický chodníček, na aké sme zvyknutí. Tu už aj značenie v podobe bieleho bodu s červeným lemom bolo vídať častejšie.
Stúpaním a prepletaním nôh pomedzi korene stromov a pribúdajúce skalky, a neskôr skaly, sme sa dostali na prvý kopec, Mali Tošč (907 m n.m.). Hľadali sme vrcholovú tabuľu, alebo aspoň nejaký náznak orientačného bodu. Zvláštne, nikde nič.
Vrcholovej tabule Mali Tošč nebolo. Keď sme sa však pozreli pod nohy, na skale bolo červenou farbou napísané MALI TOŠČ, akoby to kedysi niekto iba načmáral. Pobavili sme sa a pokračovali sme na Tošč. Ten bude mať snáď aspoň vrcholovú značku ako najvyšší vrch pohoria. Začali padať zábavné úvahy, či aj slávny Triglav má na vrchole iba na skale olupujúcou sa farbou napísané svoje meno, aj bez nadmorskej výšky. Niekedy to snáď zistíme :).
Najvyšší vrch pohoria Polhov Gradec
Z Malého Tošču (alebo Toščíku, ako sme mu vraveli) to už na jeho vyššieho brata nebolo ďaleko. Kúsok klesania, potom stúpania, kúsok po vrstevnici, ešte kúsok stúpania, a boli sme na Tošči. Keď už sme pri tom, typická vrcholová značka tak, ako ju poznáme u nás na Slovensku, chýbala.
Na strome bol pribitý iba smerovník kudy kam, s informáciou o nadmorskej výške a ďalším posolstvom. Jeho približný preklad znie: „Hurá, vrchol – a táto príjemná únava, uvedomujem si, že únava z nečinnosti je najhoršia.“ A v niečom má pravdu, predsa si okrem iného chodíme na turistiku aj po tú príjemnú únavu.
Na Tošči sme tým pádom posedeli trochu dlhšie, a v kľude sa natlačili pečivom kúpeným v miestnom Lidli. Popri tom sme obdivovali obmedzené výhľady na okolité kopce. Vrchol je značne zalesnený, čo bolo napokon aj výhodou, pretože na nás nepražilo slnko. Aj napriek obmedzeným výhľadom sa nám Tošč páčil.
Urobili sme zápis do vrcholovej knihy ako vzácni zahraniční návštevníci. V schránke sme našli aj pečiatku, tak som si ju aspoň na ruku odtlačila. Teda, kým ju nespotím dole. Banovala som, že som nemala žiadny turistický denník, a poruke ani kus papiera. To som už medzičasom stihla napraviť.
Cestou naspäť sme sa zastavili v spomínanom pohostinstve na wc pauzu a nealkoholické pivo Laško. Pivo nám padlo ako super osvieženie pred pokračovaním dolu k autu. Opäť sme sa zastavili aj pri prameni Mačkov Graben, a využili sme jeho príjemne studenú teplotu na schladenie.
Po napojení sa na asfaltku prišlo pocitovo nekonečné mierne klesanie, no už v náročnejších teplotných podmienkach. Kto by sa nechcel opekať na asfalte?
Dojmy z Polhova Gradca a Tošču
Polhov Gradec je príjemné pohorie, nadmorskou výškou aj prostredím porovnateľné s našim domácim Považským Inovcom. Je priam stvorené na poldenné výlety, ako bol ten náš. Táto túra predstavuje trošku iný pohľad na slovinské kopce, keďže sa väčšinou v súvislosti so Slovinskom spomína rešpekt vzbudzujúci Triglavský národný park. Výlet sa nám veľmi páčil, a obom nám dobre padlo vyraziť si do prírody v tých letných horúčavách.
Zhrnutie
- Názov: Tošč 1021 m n.m.
- Lokalita: pohorie Polhov Gradec, Slovinsko
- Značenie: červená značka, prehľadné
- Obmedzenie: bez sezónnych obmedzení
- Obtiažnosť: 3/5
- Trvanie: 3:45 hod
- Parametre: 11,3 km/ prevýšenie 647 m
- Parkovanie: bezplatne pri Grajskom parku
